„objekt a inštalácia“ otvorenosť systému, nezávislosť a dištanc spojené so zodpovednou formou dialógu „paradoxy textilu“ – akumulácie a inštalácie fragmentov historických textílií, vlákien, ale aj banálnych predmetov – každodenností a ich interpretácie ...ako stopy našej existencie a kooperácie. Drobnosti z domácností, ktoré Eve Cisárovej Minárikovej ako zberateľke starých textílií prinášali ľudia, vkladá do nových súvislostí a tvorí „pocty“, niekedy ironické, niekedy hravé a úsmevné, s podtextami genrovej poetiky, niekedy až na hranici civilizačnej a sémantickej sondy. Radosť a očarenie je však prítomné ustavične... V šesťdesiatych rokoch 20. storočia umenie textilu prekonalo prevratné zmeny – tradičné materiály a techniky sa rozširujú o nekonečné množstvo nových aj tradičných materiálov a techník a textilné dielo – tradičný „gobelín“ sa vyväzuje z funkcie luxusného doplnku vznešených interiérov a z oblasti umelecko-remeselnej produkcie vstupuje do kontextu tzv. voľného výtvarného umenia. To je presne tá doba, keď sa mení vymedzenie umeleckého diela vôbec, ktoré prináša pop art, enviromentálne umenie, performance, minimal art, konceptuálne umenie, land art, informel, arte povera a ďalšie tendencie, ktoré rozširujú, aj spochybňujú odkaz výtvarnej moderny. Paradoxne je to doba, keď textilné umenie, náročné na technické spracovanie a remeselnú bravúru stráca svoje opodstatnenie v rýchlej dobe reprodukčných techník a masovej spotreby. Na druhej strane sa stáva textil, azda najrozšírenejší materiál našej civilizácie, zdrojom nového jazyka umenia – objekty Roy Raushenberga, C. Oldenburga, Morrisa, Beuysa, Christa už od polovice 50. rokov na najprestížnejších výstavách odkazovali na predmety a materiály každodenného života... Hľadanie novej identity umenia otvára nové väzby umenia a prírody, civilizácie – exotizmus a folklorizmus, ako ho poznáme zo secésnych salónov už nie je témou úniku z civilizácie, ale hľadaním vlastnej cesty, pravdivosti umenia....
Oslobodenie od tradičných kánonov sa aj v „špecializovanej“ oblasti textilného umenia prejavilo obrovským rozmachom ... Eva práve v tomto období prichádza na brnenskú Strednú priemyslovú školu textilnú, kde mala vynikajúcich pedagógov, ako bol, dnes už nebohý Bohdan Mrázek, Karel Veleba a Jinřich Vohánka, dlhoročný šéf dielní vo V:M. Na doporučenie Bohdana Mrázka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na VŠVU a tam sa započala venovať, popri štúdiu maľby autorskému tkaniu.
Eva Cisárová-Mináriková, nar.16.12.1945 v Cíferi.1961 - 1965 štúdium na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne (textilná designatúra u prof. Bohdana Mrázka)
1966 - 1972 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (voľná maľba a gobelín u prof. Petra Matejku)
1972 - 1990 v slobodnom povolaní, venuje sa textilnej tvorbe; vystavuje na výstavách československej tapisérie doma a v zahraničí, v r. 1978, v r.1985 a v r.1993 medzinárodná jury vybrala jej práce na Trienále textilu v Lodži,
1990 – 2008 pedagogické pôsobenie na VŠVU (od r.1992 docent, od 2002 mimoriadny profesor) založila ateliér Voľnej textilnej tvorby, od r.1995 zaviedla predmet reštaurovanie textilu, dejiny textilu, staré textilné techniky; usporiadala 22 výstav ateliéru v galériách na Slovensku a v Čechách, 19 zahraničných a domácich exkurzií, 11 medzinárodných workshopov a sympózií.
Od r. 1997 pracuje v ETN (European Textile Network) na projekte Európskych ciest textilu a ako národný konzultant pre Trienále textilu v Lodži.
Okrem vlastnej tvorby sa venuje výskumu historických a etnických textílií.(Celoživotný výskum tvorby Márie Hollósy).
Vystavovala na viac ako 200 výstavách kolektívnych a 15 samostatných.
Jej tvorba je zastúpená v galériách a zbierkach doma aj zahraničí.
Výstava Evy Cisárovej - Minárikovej v Rimavskej Sobote potrvá do 7. 12. 2012.
{jcomments on}
































V Mestskej galérii v Rimavskej Sobote je od 9. novembra 2012 inštalovaná výstava Evy Cisárovej-Minárikovej pod názvom Textilné paradoxy. Priblížme si v krátkosti tvorbu spomínanej autorky. Umenie Evy Cisárovej-Minárikovej predstavuje výnimočný fenomén, v ktorom sa spája kultivovaný výtvarný prejav s imponujúcou teoretickou fundovanosťou a senzitívnym reflektovaním súčasnej doby.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-