V Mestskej galérii v Rimavskej Sobote je od 9. novembra 2012 inštalovaná výstava Evy Cisárovej-Minárikovej pod názvom Textilné paradoxy. Priblížme si v krátkosti tvorbu spomínanej autorky. Umenie Evy Cisárovej-Minárikovej predstavuje výnimočný fenomén, v ktorom sa spája kultivovaný výtvarný prejav s imponujúcou teoretickou fundovanosťou a senzitívnym reflektovaním súčasnej doby.
„objekt a inštalácia“ otvorenosť systému, nezávislosť a dištanc spojené so zodpovednou formou dialógu „paradoxy textilu“ – akumulácie a inštalácie fragmentov historických textílií, vlákien, ale aj banálnych predmetov – každodenností a ich interpretácie ...ako stopy našej existencie a kooperácie. Drobnosti z domácností, ktoré Eve Cisárovej Minárikovej ako zberateľke starých textílií prinášali ľudia, vkladá do nových súvislostí a tvorí „pocty“, niekedy ironické, niekedy hravé a úsmevné, s podtextami genrovej poetiky, niekedy až na hranici civilizačnej a sémantickej sondy. Radosť a očarenie je však prítomné ustavične... V šesťdesiatych rokoch 20. storočia umenie textilu prekonalo prevratné zmeny – tradičné materiály a techniky sa rozširujú o nekonečné množstvo nových aj tradičných materiálov a techník a textilné dielo – tradičný „gobelín“ sa vyväzuje z funkcie luxusného doplnku vznešených interiérov a z oblasti umelecko-remeselnej produkcie vstupuje do kontextu tzv. voľného výtvarného umenia. To je presne tá doba, keď sa mení vymedzenie umeleckého diela vôbec, ktoré prináša pop art, enviromentálne umenie, performance, minimal art, konceptuálne umenie, land art, informel, arte povera a ďalšie tendencie, ktoré rozširujú, aj spochybňujú odkaz výtvarnej moderny. Paradoxne je to doba, keď textilné umenie, náročné na technické spracovanie a remeselnú bravúru stráca svoje opodstatnenie v rýchlej dobe reprodukčných techník a masovej spotreby. Na druhej strane sa stáva textil, azda najrozšírenejší materiál našej civilizácie, zdrojom nového jazyka umenia – objekty Roy Raushenberga, C. Oldenburga, Morrisa, Beuysa, Christa už od polovice 50. rokov na najprestížnejších výstavách odkazovali na predmety a materiály každodenného života... Hľadanie novej identity umenia otvára nové väzby umenia a prírody, civilizácie – exotizmus a folklorizmus, ako ho poznáme zo secésnych salónov už nie je témou úniku z civilizácie, ale hľadaním vlastnej cesty, pravdivosti umenia....
Oslobodenie od tradičných kánonov sa aj v „špecializovanej“ oblasti textilného umenia prejavilo obrovským rozmachom ... Eva práve v tomto období prichádza na brnenskú Strednú priemyslovú školu textilnú, kde mala vynikajúcich pedagógov, ako bol, dnes už nebohý Bohdan Mrázek, Karel Veleba a Jinřich Vohánka, dlhoročný šéf dielní vo V:M. Na doporučenie Bohdana Mrázka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na VŠVU a tam sa započala venovať, popri štúdiu maľby autorskému tkaniu.
Eva Cisárová-Mináriková, nar.16.12.1945 v Cíferi.1961 - 1965 štúdium na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne (textilná designatúra u prof. Bohdana Mrázka)
1966 - 1972 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (voľná maľba a gobelín u prof. Petra Matejku)
1972 - 1990 v slobodnom povolaní, venuje sa textilnej tvorbe; vystavuje na výstavách československej tapisérie doma a v zahraničí, v r. 1978, v r.1985 a v r.1993 medzinárodná jury vybrala jej práce na Trienále textilu v Lodži,
1990 – 2008 pedagogické pôsobenie na VŠVU (od r.1992 docent, od 2002 mimoriadny profesor) založila ateliér Voľnej textilnej tvorby, od r.1995 zaviedla predmet reštaurovanie textilu, dejiny textilu, staré textilné techniky; usporiadala 22 výstav ateliéru v galériách na Slovensku a v Čechách, 19 zahraničných a domácich exkurzií, 11 medzinárodných workshopov a sympózií.
Od r. 1997 pracuje v ETN (European Textile Network) na projekte Európskych ciest textilu a ako národný konzultant pre Trienále textilu v Lodži.
Okrem vlastnej tvorby sa venuje výskumu historických a etnických textílií.(Celoživotný výskum tvorby Márie Hollósy).
Vystavovala na viac ako 200 výstavách kolektívnych a 15 samostatných.
Jej tvorba je zastúpená v galériách a zbierkach doma aj zahraničí.
Výstava Evy Cisárovej - Minárikovej v Rimavskej Sobote potrvá do 7. 12. 2012.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.