Tento rok sa do súťaže zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 116 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií- I. kategória (1.- 4. ročník) a II. kategória (5.- 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota v zložení: Mgr. Ibolya Mihóková a Mgr. Daniela Páneková, ktoré vyučujú výtvarnú výchovu v ZUŠ, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko - malohontského múzea, Mgr. Angelika Matúšková – historička umenia Gemersko – malohontského múzea a Mgr. Martina Mareková – absolventka Katedry etnológie a etnomuzikológie v Nitre, v súčasnosti pracuje v Gemersko – malohontskom múzeu. V každej kategórii bolo udelené prvé, druhé, tretie miesto a tri čestné uznania. V tomto roku porota udelila i cenu za kreatívne spracovanie a poňatie súťažnej témy.
Umiestnenie jednotlivých žiakov je nasledovné:
Kategória I. (1.- 4. ročník):
- 1. miesto: Alex Kozlík, 4. ročník, ZŠ Hodejov
- 2. miesto: Janka Kvandová, 2. ročník, ZŚ s MŠ Kokava nad Rimavicou
- 3. miesto: Július Kalocsai, 10 rokov, ZŠ Hodejov
- Čestné uznanie: Artur Seres, 4. ročník, ZŠ s VJM Číž
- Čestné uznanie: Pavel Illéš, 10 rokov, ZŠ Hodejov
- Čestné uznanie: Vivien Teleková, 2. ročník, ZŠ Hodejov
Kategória II. (5.- 9. ročník):
- 1. miesto: Martina Kuráková,5. ročník, ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou
- 2. miesto: Dávid Oláh, 14 rokov, ZŠ Hodejov
- 3. miesto: Nikola Berenteová, 6. ročník, ZŠ s MŠ Jelšava
- Čestné uznanie: Michal Šereš, 5. ročník, Ev. ZŠ Zl. Oravcovej, Rimavská Sobota
- Čestné uznanie: Eugen Baláž, 7. roč. ZŠ RC Čerenčany
- Čestné uznanie: Katarína Kováčová, 14 rokov, ZŠ RC Čerenčany
- Čestné uznanie: Štefan Bohó, 14 rokov, ZŠ Hodejov
- Cena za kreativitu: Nikoleta Györgyová, Marcela Horváthová, Laura Bariová – ŠZŠ s VJM, Hviezdoslavova, Rimavská Sobota
Všetky zaslané detské práce budú vystavené na výstave „Romano dživipen - Rómsky život“- IX. ročník, ktorá bude otvorená 15. 6. 2011 o 15: 00 hod. v priestoroch Gemersko - malohontského múzea. V tomto roku je výstava sprístupnená pod záštitou predsedu BBSK Ing. Vladimíra Maňku až do 30. septembra 2011.
Ľudmila Pulišová
































Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa od 1. januára 1996, ako jedno z troch múzeí na Slovensku, špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Banskobystrického samosprávneho kraja. V rámci špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje semináre, výskumné úlohy a výstavy. Jednou z realizovaných výstav je Romano dživipen – Rómsky život, IX. ročník, organizovanej múzeom už od roku 1996. Výstava je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.