Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave pokračuje ďalšou výstavou 3. ročníka projektu Rožňavské radiály. Podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2015 je príprava a realizácia projektu finančne podporená dotáciou Ministerstva kultúry SR. Oproti predchádzajúcim ročníkom prichádza projekt Rožňavských radiál 3 s výraznou dramaturgickou inováciou. Tretí ročník inovuje programovú štruktúru a výstavné aktivity rozširuje o prezentáciu autorských kurátorských výstav etablovaných teoretikov výtvarného umenia a kurátorov mladej generácie, prostredníctvom ktorých rožňavskému publiku predstaví aj osobnosti a prácu týchto kurátorov a teoretikov umenia. Preto svojou ostatnou výstavou v roku 2015 projekt Rožňavské radiály 3 predstavuje kurátorský výstavný projekt a osobu Jána Kraloviča.
Vystavujúcimi sú: Juraj GÁBOR, Dominik HLINKA, Ján KEKELI, Štefan PAPČO, Lucia PAPČOVÁ.
Kurátor výstavy Ján Kráľovič sa o výstave takto vyjadril: "Výstava pod názvom Okraj(a)iné svojím názvom sugeruje dvojakú možnosť čítania: Okraj a iné a O krajine. Prvá z možností hovorí o záujme a snahe tematizovať okrajové časti, zóny, medzipriestory medzi prírodnou a urbánnou štruktúrou. Druhá možnosť čítania odkazuje ku krajine ako protipólu k mestu, ako organickému celku, "entite" ktorá je zviazaná skôr s autenticitou, živelnosťou, ale aj duchovnosťou. Mestská krajina bola jej pendantom v zmysle racionalizácie, osvojenia a podmanenia si prírody.
Pozornosť kurátora je sústredená na vzťah týchto dualít, ale špecifickejšie práve možnosť uchopenia a zadefinovania medzipriestoru: periférie alebo zóny. Je táto zóna aj hranicou medzi intuitívnym a racionálnym, spirituálnym a profánnym, nespútaným a logicky konštruovaným, náhodným a komponovaným? Aké vlastnosti majú "okraje", "kraje krajín" a v čom je špecifický prechod týmto územím? Čím je táto zóna charakteristická?
K výstave sú prizvaní autori, ktorí sa pohybujú medzi mestom a krajinou alebo ktorí pochádzajú z vidieckeho prostredia (menšieho mesta, obce) a aktuálne je miestom ich pobytu (veľko)mesto. Centrom záujmu je podoba reflexie ich skúsenosti s mestskou krajinou a prírodnou štruktúrou. Kde je hranica medzi danými prostrediami, ako ju vnímajú a čo v ich vizuálnej tvorbe reprezentuje?
Zámerom výstavy je na základe vybraných prác konfrontovať a tematizovať pohľad na okraje a krajiny a to na základe výberu generačne príbuzných autorov, avšak autorov pracujúcich s rozdielnymi formami médiálnych prí/výstupov (maľba, fotografia, priestorová/multimediálna inštalácia, socha)."
Výstava RR 3.05 OKRAJ(A) už tradične doplnená o prednášku spojenú s komentovanou prehliadkou v ktorej sa kurátor J. Kralovič zameria na tému problému vzťahu urbánnej a prírodnej krajiny v súčasnom výtvarnom umení.
Projekt predstavujú: Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, Banícke múzeum v Rožňave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Občianske združenie Mnémosyné, Združenie Prvého mája, Občianske združenie Otvor dvor, vystavujúci umelci, prizvaní teoretici a kurátori.
Za realizátorov projektu Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.