Vernisáž poslednej tohtoročnej výstavy Rožňavských radiál 3 otvoril a moderoval Norbert Lacko. Už tradičné, rituálne prestrihnutie pásky tentokrát prijala riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, vo svojom príhovore stručne predstavil 3. cyklus výstav a zároveň poďakoval za úspešnú spoluprácu. Norbert Lacko prestavil kurátora výstavy a vystavujúcich umelcov. Na záver poďakoval všetkým partnerom a mediálnym partnerom za úspešný rok tretieho cyklu Rožňavských radiál.
Kurátor výstavy Mgr. Ján Kralovič, PhD.,
od roku 2012 pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník v rámci Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení (Sekcia vizuálnych a kultúrnych štúdií). Zameriava sa predovšetkým na teoretické zhodnotenie umenia druhej polovice 20. storočia. Koncom roku 2014 mu vyšla publikácia pod názvom Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965-1989 na Slovensku). Vo svojom príhovore predstavil výstavu a jednotlivých vystavujúcich, a zároveň uviedol aj dôvody, pre ktoré vybral a oslovil práve týchto umelcov. Cieľom výstavy je prostredníctvom rozdielnosti mediálnych výstupov, s ktorými jednotliví oslovení umelci pracujú (maľba, socha, fotografia a video inštalácia), ponúknuť divákovi variabilitu pohľadov na chápanie a zobrazenie krajiny nachádzajúcej sa na predele či periférii civilizačného a prírodného priestoru. Video inštalácia Juraja Gábora zo širšieho cyklu Otvorená obrazová galéria umožňuje pohľad na krajinu, kde autor ako „živý statív“ zaznamenáva kamerou pohľad na mestskú perifériu za súmraku kedy dochádza k postupnému strácaniu sa videného. Maliar Dominik Hlinka zase maliarske námety krajiny prostredníctvom digitálnych technológii "rozpúšťa", aby sa ich spätne preniesol na plátno. V cykle fotografií Visual changes Ján Kekeli vyberá námety, kde sa zvyšky ľudskej prítomnosti (architektúr, industriálnych zásahov ...) včleňujú do prírodného prostredia. Sochár Štefana Papča, ktorého hlavným ideovým oporným bodom je kladný vzťah k prírode a najmä k horám, vo vystavovanom diele Stredom steny vychádza z vlastnej horolezeckej skúsenosti a do dvoch silikónových hranolov jemným farebným odlíšením vytvára stredovú líniu. Fotografka Lucia Papčová fotografuje najmä horu a les a svoje fotografie prezentuje ako tmavý obraz (zámerne extrémne podexponované), ktorý sa ale pri intenzívnom pohľade akoby „vynáral“ na povrch.
Vizuálne aj obsahovo veľmi zaujímavá výstava potrvá do 11. decembra 2015.
Projekt Rožňavské radiály 3 je realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR. Projekt Rožňavské radiály 3 finančne podporil VERTIKAL - SOLID s.r.o.
Petronela Bodnárová a Csaba Urban
Foto: Štefan Keszi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.