Aj tohtoročný „ružový“ víkend v dňoch 4. – 5. 6. 2016 bude plný krásy, hudby, vôní. Tisícky ruží, bohatý program, hudba, poézia, medovina... Valaškársky večerný festival ľudovej hudby a spevu spojený s veselicou pod holým nebom v sobotu od 17:00 – 24:00 h. Prvý deň Slávnosti ruží ukončí Pravdivý príbeh o nesmrteľnej milenke Ludwiga van Beethovena a jeho Sonáta mesačného svitu. Klavirista Jaroslav Konečný ju zahrá pod hviezdami v tajuplnom parku pri grotte, kde sa pred 215 rokmi príbeh hudobného génia a príslušníčky šľachtického rodu odohral.
V obci Dolná Krupá púta pozornosť aj Mauzóleum rodiny Chotekovcov. Život otca a dcéry na miestach ich posledného odpočinku priblížia epizódy z ich života v literárno-hudobnom pásme Otče náš... V kultúrnom programe sa počas soboty predstavia: FS Lužiančanka, DFS Lúč Lužianky, DFS Drienka Trnava, Folklórna skupina Kepeždanka Hájske.
V nedeľu bude Slávnosť ruží pokračovať slávnostnou sv. omšou v kostole sv. Ondreja.
O kultúrny program počas dňa sa postarajú: Karpatská kapela Dolná Krupá a Robotnícky spevokol Bradlan Trnava.
Záver tohtoročnej Slávnosti ruží bude patriť vyhodnoteniu súťaže o najkrajšiu ružu. Grófka Mária Henrieta Choteková, uznávaná odborníčka v celoeurópskom meradle prednášala na ružiarskych výstavách, publikovala odborné články. Táto šľachtičná je považovaná za priekopníčku ružiarstva na Slovensku. V období najväčšieho rozkvetu jej ružovej záhrady v nej naraz kvitlo 6 000 kvetov. Grófka sa výrazne venovala aj charitatívnej činnosti a dostala za to vyznamenanie od pápeža Pia X.
Počas Slávnosti ruží 2016 môžu návštevníci obdivovať odrody ruží Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Arboréta Borová Hora pri Zvolene, Arboréta Tesarské Mlyňany, SPU Nitra a miestnych obyvateľov a pestovateľov ruží.
Gabriela Brisudová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.