Centrom kultúrneho diania sa stal tradične Martin, kde sa zišli stovky delegátov, matičiarov a priaznivcov slovenskej kultúry z celého Slovenska. Na veľkolepých celonárodných slávnostiach mal silné a hrdé zastúpenie aj región horný Gemer.
Bohatý a dôstojný program pripomenul kľúčové historické míľniky a nezastupiteľnú úlohu Matice slovenskej pri formovaní národnej identity. Súčasťou oficiálneho programu bola vernisáž rozšírenej výstavy Odkaz štúrovskej generácie v priestoroch sídelnej budovy Matice slovenskej, pietny akt kladenia vencov pri hrobe Viliama Paulinyho-Tótha na Národnom cintoríne, na Memorandovom námestí pokračoval pietny a spomienkový program spojený s položením vencov, príhovormi a kultúrnym programom. Záver osláv sa konal v Aleji národných dejateľov pred II. budovou Matice slovenskej slávnostným odhalením busty Viliama Paulinyho-Tótha.
Silné zastúpenie z rožňavského okresu
Delegácia matičiarov z okresu Rožňava, zastupujúca jednotlivé miestne odbory, vycestovala do Turca spoločne. Výpravu z horného Gemera na týchto celonárodných oslavách viedla riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Mgr. Tatiana Tomková.
Oslavy mali pre Gemerčanov hlboký a vysoko symbolický rozmer. Memorandum jasne pomenovalo, čo Slováci žiadali. Išlo o premyslený národný program, ktorý žiadal rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku, ochranu jazyka, školstva, kultúry a verejného života. S Memorandom sú neoddeliteľne späté osobnosti Gemera Štefan Marko Daxner a Ján Francisci. Daxner pripravil hlavné body národného programu, Francisci stál na čele Slovenského národného zhromaždenia a medzi významných predstaviteľov memorandovej generácie patril aj Viliam Pauliny-Tóth. Navyše v júni si kultúrna verejnosť pripomína významné výročia viacerých osobností spojených s Maticou i regiónom Gemer. Medzi nimi vyniká najmä osobnosť niekdajšieho predsedu Matice slovenskej a významného slovenského štátnika Matúša Dulu.
„Hlavným cieľom našej účasti bolo nielen upevniť vzájomnú spolupatričnosť v rámci celoslovenskej matičnej rodiny, ale predovšetkým prezentovať neutíchajúcu a bohatú kultúrnu činnosť, ktorú na Gemeri denne rozvíjame,“ uviedla riaditeľka Domu MS v Rožňave Tatiana Tomková.
Budovanie mostov a nová spolupráca
Počas oficiálnych, ale aj neformálnych stretnutí s kolegami z iných kútov Slovenska mali zástupcovia Rožňavy možnosť prediskutovať budúce spoločné projekty, vymeniť si cenné skúsenosti z regionálnej práce a prezentovať špecifiká gemerského folklóru a tradícií. Úspešná reprezentácia opäť potvrdila, že horný Gemer zostáva pevným a aktívnym pilierom na kultúrnej mape Slovenska.
AI+MG
Foto: T. Tomková
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-