Rožňava. Vzácnou návštevou nás poctila riaditeľka DMS v Šuranoch p. Kozárová.
Tóny fujary v podaní p. Ivana Nemčoka a slová básne p. Štefana Geržu otvorili slávnostné podujatie. Nasledoval program našich najmenších - škôlkarov z materskej školy na ulici Ernesta Rótha a po ich vystúpení pozdravil jubilujúcich matičiarov vlastnou tvorbou – básňou p. Albert Šmihula. Potom z rúk predsedu MS a riaditeľky MS prevzali ocenenia členovia miestneho odboru za aktívnu prácu a dlhoročnú činnosť.
Veľmi milým prekvapením pre nás rožňavských matičiarov bolo ocenenie MO MS v Rožňave udelením zlatej ceny MS pri príležitosti 90.výročia jeho vzniku. Zlatú medailu z rúk predsedu MS p. Mariána Tkáča prevzal predseda MO MS v Rožňave p. Milan Kupčo. Za všetkých ocenených sa poďakovala p. Ružena Kostelníková básňou od Márie Rázusovej – Martákovej.
A už sa netrpezlivo na scénu tlačili krojované dievčatá z FS Haviarik, ktoré svojimi piesňami dostali všetkých prítomných do dobrej nálady. Po nich nasledovalo vystúpenie časti mužskej speváckej skupiny FS Dubina. Kultúrny program skončil, nasledoval príhovor predsedu MO MS, ktorý v krátkosti prítomným pripomenul vznik, činnosť a celkové pôsobenie MS v Rožňave. Predseda MS p. Tkáč vyslovil poďakovanie MO MS v Rožňave za jeho prácu a vo svojom prejave poznamenal, že práve tu na zmiešanom území, kde Slováci spolunažívajú s občanmi maďarskej národnosti sa Matici tak dobré darí, a to naozaj už 90 rokov. Do ďalších rokov zaželal matičiarom veľa úspechov v ich činnosti. Zastupujúci primátor p. Burdiga poďakoval za pozvanie, poprial MO MS veľa síl do ďalšej práce a prisľúbil do budúcnosti väčšiu pomoc zo strany mesta.
Po slávnostnom programe, pozdravných rečiach a po zaspievaní hymny matičiarov „Kto za pravdu horí“ sme sa všetci presunuli na malé občerstvenie, ktoré nám svojím vystúpením a speváckym umením spríjemnil p. Milan Capák. Nálada bola výborná, veru sme si aj zaspievali aj zatancovali a po príjemne strávenom popoludní sme sa rozchádzali domov s vedomím, že aj nabudúce takto pekne oslávime ďalšie okrúhle výročie MO MS v Rožňave.
Ing. Milan Kupčo –
predseda MO MS v Rožňave
FOTOGRAFIE ZO SLÁVNOSTI
![]() |
| 90 Matice slovenskej |
{jcomments on}
































Na piatok 5. októbra 2012 sa tešili všetci rožňavskí matičiari. Čakalo ich totiž príjemné spoločenské popoludnie. O čo išlo? Nuž, oslavovali sme 90 rokov svojho „života“. Áno – presne pred 90-timi rokmi – 6. októbra 1922 vznikol Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave. V slávnostne vyzdobenej sále Ľudovej školy umenia na Štítnickej ulici sme sa o 16.00 hodine zvítali a privítali medzi sebou vzácnych hostí – predsedu Matice slovenskej p. Mariána Tkáča, zastupujúceho primátora mesta Rožňava p. Pavla Burdigu, prednostku MsÚ p. Darinu Repaskú, členov dozornej, krajskej a okresnej rady MS p. Martina Gálika a p. Jána Klobušníka, riaditeľku Domu MS p. Zlaticu Halkovú a predsedov MO MS z okresu
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-