(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Dom Matice slovenskej v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre žiakov, študentov i verejnosť výstavu pod názvom „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, ktorú 5.2.2013 v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave slávnostne otvoril predseda Matice slovenskej J. C. Hronský (*1896 Zvolen, +1960 Luján – Argentína) – spisovateľ, publicista, výtvarník, pedagóg, redaktor, autor literatúry pre mládež...O literárnych a umeleckých sklonoch chýbajú hodnovernejšie svedectvá. Vzťah k maliarskemu umeniu bol taký silný, že uvažoval o výtvarných štúdiách a profesionálnom maliarstve. Osud však rozhodol inak a Hronský zostal pri učiteľskom povolaní. Výtvarné cítenie a silný vzťah k maliarstvu si uchoval po celý život.
V rokoch 1935 – 1936 sa na jeho návrh uskutočnila cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami.
V roku 1945 z obavy o seba a svoju rodinu opustil Slovensko a po trojročnom pobyte v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku sa nakoniec usadil v Argentíne. V exile sa venoval výtvarnej tvorbe, najmä kresbe, krajinomaľbe a maľbám s náboženskou tematikou. Venoval sa aj literatúre a publicistike.
Po úvodných slovách o živote a tvorbe J. C. Hronského výstavu otvoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Stretnutie so študentmi stredných škôl, ich pedagógmi, členmi Matice slovenskej ako aj širokou verejnosťou pokračovalo besedou o knihách na tému „Slovenské príbehy“.Ing. Marián Tkáč, PhD. patrí k najvýznamnejším autorom literatúry faktu na Slovensku. Napísal vyše dvadsať kníh, rozhlasové hry, seriály, pásma a niekoľko stoviek štúdií, úvah, glos a poznámok, ktoré publikoval v periodickej a odbornej tlači. Po roku 1989 sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol členom komisie na prípravu prvej Ústavy SR. V rokoch 1990 – 1992 pracoval na ministerstve financií ako námestník ministra. Zakladal a od 1. januára 1993 riadil Národnú banku Slovenska. Od novembra 2010 je predsedom Matice slovenskej.
Kniha Päť slovenských rodov je prvým zväzkom novej edície s názvom Slovenské príbehy. Beletristicky spracované texty z rozhlasového seriálu Slovenské rody predstavujú príbehy významných slovenských rodov, ako sú Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinovci. Autor v tejto beletrii majstrovsky vystihol dobu, v ktorej sa príbehy odohrali.
Románovou formou priblížil aj životné osudy Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny v druhej knihe pod názvom Bernolák.
„Literárny dúšok pre milovníkov histórie – aj tak by sme mohli nazvať príjemné posedenie pri dvoch najnovších knihách Mariána Tkáča“ povedala jedna z účastníčok podujatia. Do rozhovoru sa zapojil starší pán „Som milo prekvapený. Práve som si nezáväzne vypočul rozhovor odchádzajúcich študentov - sú spokojní s besedou, nakoľko voľné rozprávanie o dejinách nášho národa bolo pre nich veľmi pútavé a zrozumiteľné.“
Napriek tomu, že pár dní pred otvorením výstavy nastali určité komplikácie s dovozom, chcem poďakovať za vynaložené úsilie riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Halkovej za jej promtné riešenie a vyriešenie problému,
ako aj všetkým zainteresovaným pracovníkom Matice slovenskej, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom, aby výstava mohla byť dovezená a inštalovaná včas. Veríme, že nielen milovníci literatúry a dejín slovenského národa, ale aj tí ostatní, ktorí si už zvykli prísť do knižnice niečo pekné pozrieť, si nájdu čas aj na túto výstavu „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, kde sa verejnosti predstavujú vzácne pamiatky a dokumenty jedného z našich najpoprednejších spisovateľov. Výstava potrvá do 27. februára 2013 a návštevníci ju môžu vidieť v rámci výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.Text: Tatiana Bachňáková
Foto: MS Martin
FOTOGRAFIE Z OTVORENIA VÝSTAVY
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.