Devín 29.04.2012. Výstupom tisícov pútnikov na Devín, sa začala nová tradícia – pôsobivé národné podujatie, aké Slováci nevideli takmer dve desaťročia. Prvá národná púť na Devín sa začala v kostole v Devíne, národnou liturgiou. Zúčastnili sa na nej biskupskí hodnostári rímsko a gréckokatolíckej cirkvi. Omšu prenášala STV 2 v priamom prenose. Po skončení liturgií sa pútnici občerstvili pred devínskym kultúrnym domom a pobrali sa na devínske bralo. Tisíce matičiarov, vlastencov, kresťanov z celého Slovenska reagovali na výzvu Matice slovenskej a zúčastnili sa Národnej púti na Devín. Viac ako tri tisícky účastníkov prišli, aby sa táto púť stala tradíciou pri príležitosti budúcoročného výročia príchodu sv. Predstaviteľ občianskeho združenia Dedičstvo otcov vyzval na znovu postavenie baziliky – chrámu, do ktorého sa navráti život na Devínskom hrade. Urobil tak na mieste pôvodných základov baziliky, ktorá tam stála v čase pôsobenia oboch apoštolov. Národná púť na brale devínskeho hradu sa zavŕšila arcibiskupským požehnaním, udeleným predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi vladykom Babjakom, a symbolickým pripomenutím štúrovskej púte na Devín v roku 1836. Žehnajúc iniciatívu Národnej púte, ktorá vzišla z Matice slovenskej, najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi tlmočil vôľu kresťanských veriacich, aby sa to stalo začiatkom novej tradície. Spoločnou modlitbou a potleskom pozdravovali účastníci pôsobivej národnej slávnosti požehnania a návrhy rečníkov. Z niekoľko tisícovej účasti, akú matičiari pri svojich akciách už dávno nezažili – bola zrejmá radosť. Radosť pri začiatku nového národného pohybu na uctenie cyrilo-metodskej tradície ako súčasti národnej i európskej civilizačnej, kultúrnej tradície. Národná púť na Devín má byť začiatkom novej tradície. Má sa zopakovať na budúci rok. Púť sa konala v prekrásnom počasí. Prítomní putovali po hradnom vrchu s pôsobivým sprievodom Jozefa Šimonoviča v úlohe kráľa Rastislava. Slnkom zaliate návršie Devínskeho hradu sa stalo miestom, kde pri základoch baziliky z čias kráľa Rastislava z tisícov hrdiel znela spoločná modlitba, moleben.
Matej Lada
{gallery}kultura/matica/devin{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.