Ďalšia časť rokovania už patrila plneniu druhej úlohy zo snemu: Ing. Zlatica Halková predniesla rozpracovanie zámerov matičného hnutia v kraji na roky 2012 – 2014, s výhľadom do roku 2017, ktoré vychádzajú z Programu MS prijatého na celoštátnom matičnom sneme vlani a obsahujú šesť oblastí. KR MS uložila rozpracovať ich na podmienky okresov. Ďalšie aktuálne otázky a problémy, ktorých riešenie sa dostalo do záverečného uznesenia nastolila tiež diskusia. V nej odznela, okrem iného, informácia o avizovanej snahe Miestneho odboru MS (MO MS) v Košiciach, aby Dozorný výbor MS (DV MS) preskúmal platnosť výsledkov snemu, keďže MO MS Košice nemá v novej krajskej rade zastúpenie. Reč bola tiež o samotnej problematickej situácii v matičnom hnutí v Košiciach (meste aj okrese) a v okrese Trebišov, ďalej o potrebe spolupráce so samosprávou, s kultúrnymi inštitúciami, spolkami, národnostnými organizáciami v Košiciach, ale aj v mestách a obciach vôbec, s klubmi seniorov, ale aj deťmi a mládežou, o celokrajských podujatiach pre nich (kultúrnych, športových, vedomostných). V tejto súvislosti sa zdôraznila aj potreba zvýšenia právomoci krajských orgánov MS a zbierania námetov pre novelizáciu zákona o Matici, následne Stanov MS a Volebného poriadku MS.
Spomínané otázky a problémy, ich riešenie odzrkadľuje aj záverečné uznesenie, ktoré krajská rada prijala. Okrem nich sú v ňom však aj úlohy o vypracovaní analýzy stavu MO MS v kraji, s cieľom oživiť stagnujúce miestne odbory a o pravidelnej aktualizácii tejto databázy, ďalej rozhodnutie prizývať na zasadnutia krajskej rady podľa potreby zástupcov Mladej Matice, Domov MS a i., ktorí nie sú členmi rady, tiež zástupcov MO MS Košice – tých najmä v súvislosti s podujatiami roka 2013 (vyvrcholenie Roka MS k výročiu jej založenia, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Matičný svetový festival slovenskej mládeže Košice 2013). Pôjde aj o venovanie stálej pozornosti národnostne zmiešaným územiam v našom kraji ale tiež o spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v krajinách, s ktorými susedíme (Zakarpatsko na Ukrajine a Maďarsko). Prijaté záverečné uznesenie z rokovania KR MS 16. apríla ešte obsahuje úlohy o spracovaní video prezentácie o histórii MS, aj aktuálnom dianí v nej pre školy, o aktuálnom informovaní o celoslovenských podujatiach, súťažiach a pod., či využívaní nových informačných technológií na propagovanie svojej činnosti (napr. webové stránky domov MS), ako aj využívaní regionálnych médií, ktoré sú k dispozícii a Slovenských národných novín.
Zloženie Krajskej rady Matice slovenskej košického kraja:
|
Predseda : |
|
Helena Biathová Zolovčíková |
|
Košice |
|
Podpredseda: |
|
Ing. Zlatica Halková |
|
Rožňava |
|
Tajomník: |
|
JUDr. Mária Kušnírová |
|
Michalovce |
|
Pokladník: |
|
Ing. Helena Zuskáčová |
|
Hraň |
|
Členovia: |
|
Mgr. Oľga Caganová |
|
Prakovce |
|
|
Mgr. Ružena Dorčáková |
|
Spišská Nová Ves |
|
|
Marta Dudrová |
|
Poruba pod Vihorlatom |
||
|
Ignác Ďurčák |
|
Ložín |
||
|
Mgr. Ján Eštok |
|
Michalovce |
||
|
Ing. Martin Gallik |
|
Nižná Slaná |
||
|
Mgr. Kamila Chilová |
|
Sečovce |
||
|
JUDr. Ján Klobušník |
|
Vlachovo |
||
|
Ing. Jana Michliková |
|
Bežovce |
||
|
Gejza Seleš |
|
Veľké Kapušany |
||
|
Gejza Urban |
|
Cejkov |
||
|
Prvá náhradníčka: |
|
JUDr. Lýdia Sústriková |
|
Gemerská Poloma |
Kamila Chilová
členka Krajskej rady MS Košického kraja
{gallery}kultura/matica/krajskarada{/gallery}
{jcomments on}

































Jednu z dvoch hlavných úloh, prijatých krajským snemom v posledný marcový deň, splnila Krajská rada Matice slovenskej (KR MS) košického kraja, keď sa 16. apríla 2012 zišla v Košiciach už v novom zložení. Prvé rokovanie otvorila a viedla nová predsedníčka Helena Biathová Zolovčíková. Po privítaní všetkých a osobitne správcu MS Mgr. Jána Eštoka sa ešte raz poďakovala za dôveru, ktorú dostala a vyjadrila nádej na dobrú, plodnú spoluprácu v nastávajúcich rokoch. Do úvodu rokovania patrili podľa programu ešte viaceré technicko-organizačné záležitosti. Z nich spomeňme predovšetkým, že pre spružnenie práce si KR MS zvolila predsedníctvo (okrem predsedníčky ho tvorí
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-