Tento chlapec, to som ja, Šaliansky Maťko. Maťko preto, že ma tak volajú, a šaliansky preto, že som sa narodil v Šali. Celoslovenskú súťaž v prednese slovenskej povesti nazvali podľa mňa slovenskou povesťou v rozsahu najviac 6 minút.
Dňa 20.1.2011 sa uskutočnil už 16. ročník obvodného kola súťaže Šaliansky Maťko, ktoré organizovalo Centrum voľného času v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave a Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave.
Do obvodného kola na základe návratiek bolo prihlásených pôvodne 32 žiakov, no v dôsledku choroby sa súťaže zúčastnilo 28 žiakov z 12 ZŠ nášho okresu, ktorí súťažili v troch kategóriách. Súťažiacich hodnotila odborná porota zložená z radov učiteľov slovenského jazyka a literatúry, ktorú menoval KŠÚ v Košiciach. Počas prestávky sa deti občerstvili a mohli si pozrieť krásnu výstavu obrazov z úseku astronómie.
Výsledky podľa jednotlivých kategórií:
I. kategória: žiaci 2. - 3. ročníka ZŠ
1. miesto: Lucia Urbančíková, ZŠ Ul. Pionierov 1, Rožňava
2. miesto:Simona Mlynárová, ZŠ s MŠ , Ul. SNP 239, Vlachovo
3. miesto: Viktória Mihinová, ZŠ Ul. Zlatá 2, Rožňava
II. kategória: žiaci 4. - 5. ročníka ZŠ
1. miesto: Vanda Hanuštiaková, ZŠ Ul. Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Ivan Liptáčik, ZŠ Ul. Pionierov 1, Rožňava
3. miesto: Vanesa Kohuláková, ZŠ akad. Jura Hronca, Zakarpatská 12, Rožňava
III. kategória: žiaci 6. - 7. ročníka ZŠ
1. miesto: Martina Honétzyová, ZŠ Ul. Zlatá 2, Rožňava
2. miesto:Laura Gočaltovská, ZŠ Gemerská 1, Plešivec
3. miesto: Gabriela Kalinová, ZŠ Ul. Zeleného stromu 14, Rožňava
Prví traja z každej kategórie boli odmenení diplomami a krásnymi knihami z Vydavateľstva Matice slovenskej. Víťazi obvodného kola postupujú do krajského kola, kde chcú vyhrať a postúpiť do celonárodného kola, ktoré bude v Šali 16.02.2011.
Všetkým ďakujeme za krásny umelecký zážitok.
Ing. Zlatica Halková
Foto: Anežka Kleinová
{gallery}kultura/matica/matko{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.