V súčasnosti sa obec Lúčka, ktorá má čosi viac než 250 obyvateľov, týmto historickým miestom aj pýši. Napriek tomu, že prvá svetová vojna takmer zničila pamiatku vybudovanú v 13. storočí a ostali na jej mieste iba holé kamenné múry, reštaurátori a ochranári pamiatok rožňavského okresu ju aspoň zakonzervovali a dali do takého stavu, že dnes môže slúžiť ako pamiatka so širokým významom. Svedčí o tom aj veľký pútač, ktorý stojí na križovatke ciest vedúcich z Rožňavy do Košíc a do Lúčky a stručne oznamuje, čo sa v tejto malej malebnej gemerskej obci nachádza. Husitský kostol. Pred nedávnom o tejto skutočnosti veľmi pekne a zaujímavo napísal v jednom svojom blogu aj Branislav Bajus a priložil i zaujímavé fotografie. To je to, čo som ako príklad cudzinca spomenul na začiatku môjho príspevku.
Nebudem mu robiť veľkú reklamu, hoci by si zaslúžil, ale využijem pri tom fotografie pani Bibiany Bystrenovej z Čiernej Lehoty, ktoré v jednu nedeľu pri svojich cestách po okrese urobila v Lúčke. Možno ani nevedela, akú cennú službu mi spravila, keďže od Lúčky som vzdialený vyše
Na internete som o Lúčke našiel i toto:
"Kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Svojou jedinou loďou sprístupnenou z južnej strany a priamo sa uzatvárajúcou svätyňou, ku ktorej sa zo severnej strany pripája sakristia, patrí medzi typické stredoveké kostoly postavené na Gemeri. Maľby pokrývajúce steny kostola vznikali v rozmedzí 14. a 15. storočia, časť z nich vydržala až do 70. rokov 20. storočia. Kostol stojaci na strategickej vyvýšenine obsadili v 15. storočí husiti (bratrícke vojsko Jána Jiskru z Brandýsa) a prestavali ho na silnú pevnosť. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou, posilnenou opornými piliermi a v juhozápadnom rohu vystavili malú baštu opatrenú strielňami. Pomenovanie “Husitský kostol” pochádza práve z tohoto obdobia. Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce tento kostol opustili a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia v dosť zlom stave. Po roku 1970 bol spolu s priľahlým múrom zakonzervovaný v dobre rozoznateľnej podobe. Na konzervácií kostola sa aktívne zúčastnilo nemálo domácich obyvateľov.
Priľahlé okolie Slovenského rudohoria a vzácne ticho dotvára pre návštevníkov pôsobivý zážitok z celkovej návštevy. Romantická zrúcanina na kopci nad dedinou spolu s menším cintorínom má vysokú historickú hodnotu a skutočne sa oplatí navštíviť toto miesto.
Ako sa sem dostanete? Zo štátnej cesty Rožňava – Košice ešte pred Soroškou treba odbočiť na prvej križovatke za Krásnohorským Podhradím vľavo – smer na Drnavu. Cesta vedie okolo majestátneho Drieňovca (804 mnm), inak NPR s vápencovou flórou, cez obec Kováčová a pred obcou Lúčka Vás drevená tabuľa nasmeruje vľavo na horný koniec obce."
Starosta obce Lúčka pán Jozef Szabo mi pripomenul, že pamiatku si cenia i v Čechách, kde je známa tiež a priaznivci husitského hnutia každoročne prichádzajú 4. júla ku kostolu a v týchto historických miestach absolvujú aj bohoslužbu i so svojím farárom. Tak tomu bolo aj tohto roku. Drevené lavičky, ktoré sa nachádzajú v lodi kostola sú pripravené aj inokedy poskytnúť návštevníkom, alebo aj veriacim, miesto pre tiché rozjímanie.
Nuž, toľko som chcel pripomenúť tým, ktorí o husitskom kostole v Lúčke vedia, ale ešte v ňom neboli. Ale aj tým, ktorí o jeho existencii doteraz nič nepočuli.
Náš Gemer je bohatý na rôzne cennosti historického, kultúrneho, či prírodného charakteru. Kto ich chce poznať, má množstvo možností, aby spojil príjemné s užitočným i v tomto priestore, kde sa nachádza obec Lúčka. Neďaleko od nej je napr. Drnava, Krásnohorské Podhradie, Krásnohorská Dlhá Lúka, Uhorná, ale aj iné obce od Rožňavy na východ, ktoré takéto cennosti ukrývajú pre každého, kto k nim zavíta.
Text: Ondrej Doboš
Fotografie: Bibiana Bystrenová
FOTOGRAFIE:
{gallery}kultura/lucka{/gallery}
{jcomments on}



























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.