Slovenské národné múzeum bezprostredne po požiari vstúpilo do rokovaní s partnerskými organizáciami, ktoré ponúkli svoje odborné a vedecké kapacity na konzervátorské a reštaurátorské práce na záchranu požiarom a závalom klenby poškodených zbierkových predmetov. Výber poškodených zbierkových predmetov na odborné ošetrenie bol podmienený jednak rozsahom ich poškodenia, jednak časovými a personálnymi nárokmi na zodpovedajúce konzervátorské a reštaurátorské zásahy, ako aj odbornými personálnymi kapacitami jednotlivých pracovísk. múzea - Historického múzea v Bratislave. Poškodené archeologické zbierkové predmety v počte 20 ks boli ošetrené v SNM Archeologickom múzeu v Bratislave v rokoch 201242013 a následne vrátené SNM Múzeu Betliar.“
Pomoc pri odbornom ošetrení zbierkových predmetov poskytli aj múzejné inštitúcie zo zahraničia. Ešte začiatkom roka podpísalo SNM zmluvu o spolupráci s Technickým múzeom v Brne, ktoré je metodickým centrom pre konzervovanie v Českej republike a zameriava sa najmä na odborné ošetrenie zbierkových predmetov z kovov. Na základe uzatvorených zmluvných vzťahov bolo do Brna odvezených 30 ks zbierkových predmetov z fondu militárií, pričom uprednostnené boli chladné a palné zbrane s najväčším stupňom poškodenia. Spôsob ich odborného ošetrenia bude zvolený individuálne, na základe konzervátorsko-reštaurátorského zámeru, podporeného výsledkami chemickej analýzy a v prípade niektorých zbraní aj röntgenovým výskumom. Ukončenie konzervátorských a reštaurátorských prác je plánované na koniec roka 2015.
„Slovenské národné múzeum prijalo pomoc aj od inštitúcií zo zahraničia. Spolok priateľov egerského (jágerského) hradu, v súčinnosti s riaditeľstvom Hradného múzea v Egri (Jágri) vyslalo do Betliara svojich konzervátorov a reštaurátorov textilu, dreva a kovov, ktorí v zmysle predloženého zámeru konzervátorských prác odborne ošetrili 4 ks zo zbierky nábytku, 22 ks zbraní a súčastí zbroja a viacerých doplnkov smútočných šiat Františky Andrássyovej. Išlo o menej závažné zásahy. V prípade šiat a ďalších textílií došlo k poškodeniu vplyvom vysokej teploty priamo v uzavretej vitríne. Ďakujeme všetkým inštitúciám, ktoré nám pomohli a pomáhajú s odborným ošetrením zbierkových predmetov,“ dodal Rastislav Púdelka.
V súčasnosti SNM-Múzeum Betliar končí rokovania o spolupráci pri odbornom ošetrení 17 ks zbierkových predmetov, ktoré boli poškodené následkom pádu klenby v kongregačnej sieni. Reštaurovanie stoliček s koženým čalúnením, stola, zrkadla, lustra a pohovky sa bude realizovať v reštaurátorských ateliéroch Maďarského národného múzea v Budapešti za finančnej podpory Széchenyiho vedeckého spolku a ukončené koncom roka 2014.
Artúr Šturmankin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.