Dnes, keď už synovia vyleteli z rodného hniezda, plní si svoje sny.
Svoju prvú knihu napísala v roku 2007 a bola hotová za mesiac. Vznikla po smrti jej manžela, keď potrebovala dostať zo seba bolesť a stratu, vykričať svoje trápenie. Keď jej kamarátka poradila, aby o všetkom napísala, sadla si za počítač a začala pracovať na prvej knihe. Vydala ju za vlastné v malom náklade. Medzi jej priateľmi sa rozchytala ako teplé rožky, každý si chcel prečítať jej prvotinu a nazrieť pod povrch naoko tvrdej povahy. „Nikdy nezabudnem na to, ako som išla do banky a tam moju knihu čítal úplne cudzí muž. Bol to pre mňa obrovský úspech,“ prezradila Lenka Gahérová a dodala, že pre čitateľov má jeden odkaz, ktorý je zverejnený aj na internete. "Svojim čitateľom odkazujem, aby sa na mojich knihách dobre zabavili, aby im niečo dali a čítanie nepovažovali za stratu času. Aby po prečítaní knihy pochopili, čo som im chcela povedať, a našli v nej posolstvo, kvôli ktorému to všetko stálo za námahu."
Pracovníčka knižnice pani Eleková prezradila, že na autorské besedy pozývajú dobrých slovenských autorov, ktorí píšu o netradičných témach so zaujímavým podaním. „V románoch a poviedkach tejto autorky nájdeme veľa inšpirácií, ako zmeniť svoj život od základov a naštartovať sa k novým začiatkom. Páči sa mi, že píše tak, aby mala čo povedať ženám, mužom i mládeži. Cez svoje príbehy nám odkazuje, že nikdy nie je tak zle, aby na druhý deň nemohlo byť lepšie,“ dodala Eleková.
Svoj voľný čas autorka trávi v záhrade a energiou ju dobíja ratlík Máška a malé šteniatko Maruška, ktoré je inšpiráciou na novú detskú knihu.
V knižniciach prebieha mesiac, ktorý je už tradične zameraný, o čosi viac ako po ostatné mesiace, na knihu a čítanie. Návštevníci, čitatelia, ale i tí, ktorí nemajú preukaz do knižnice, majú možnosť prísť na rôzne aktivity, ktoré im pripravili pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Jednou z nich je aj beseda o knihách spisovateľky Lenky Gahérovej. Tešíme sa na Vás v utorok 19.3.2019 o 16:30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová 3, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Pripravená je beseda a autogramiáda s možnosťou zakúpenia si kníh. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-