Michaela Ella Hajduková sa narodila v Gelnici a po ukončení Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, odbor učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ sa udomácnila v Košiciach a uchytila sa v novinách Košický večer ako redaktorka spravodajstva a publicistiky. Písať začala prakticky odvtedy, čo sa písať naučila. Celú základnú školu „padali“ školské zošity za obeť jej prvým literárnym pokusom. Tajne. Rodičia sa čudovali, ako je možné, že potrebujú do školy toľko zošitov. Písala rôzne básne, komixy o modernej Popoluške a iné. Až na vysokej škole začala seriózne uvažovať o akomsi literárnom smerovaní. Prihlásila sa na Mám talent s románom Siete z času. Po dlhom čase driny vyšla kniha Všetky moje tváre. Vypracovala sa na spisovateľku, ktorá nepíše len jeden žáner. Jej príbehy sú rôznorodé. Je autorkou historických, tajomných a nadprirodzených románov, pretkaných láskou a vášňou. O svojej tvorbe Vám porozpráva na besede, ktorá sa bude konať v utorok 22.10.2019 so začiatkom o 16:30.
Pavel „Hirax“ Baričák – zakladateľ knižného vydavateľstva HladoHlas, autor románov a kníh motivačnej literatúry, hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf, aj takto je charakterizovaný Baričák. Debutoval románom Raz aj v pekle vyjde slnko. Vznikol po rozpade jeho jedenásťročného vzťahu. „To ma postavilo na nohy,“ spomenul Baričák v jednom z rozhovorov a pokračoval: „Kniha vyšla v roku 2007, a tak začalo moje písanie a vydávanie kníh na túto tematiku. Ľudia si v bolesti veľakrát myslia, že prišiel koniec, a pritom je to vždy len začiatok niečoho nového, ešte krajšieho, lepšieho“.
Klasický spisovateľ najprv tvorí literárne dielo s dôrazom na poetické a vyjadrovacie možnosti - to sa až vo svojej finalizovanej podobe stáva produktom. Baričák, a dnes aj mnohí ďalší, daný proces otočili: tvoria produkty osobnej exhibície, ktoré jednou časťou sú aj textom a tou ich môžeme považovať za literatúru.
„V Rožňave nebude pán Baričák po prvýkrát. Preto sám zhodnotil situáciu a navrhol, aby sa so svojimi priaznivcami stretol u nás v daný deň až trikrát, nakoľko vie, že o jeho motivačné prednášky býva veľký záujem,“ prezradila pracovníčka knižnice úseku beletrie Helena Eleková a dodala: „A naozaj môžem potvrdiť, záujem je veľký a my sme pristúpili k systému voľné vstupenky s číslom, za ktoré síce návštevníci platiť nebudú, ale aby sme vedeli, že sála, ktorá pojme niečo cez 50 ľudí, bude prístupná každému záujemcovi a nikto nebude stáť niekde v chodbe, lebo by sa tam už nevošiel.“
Projekt Tajomstvá v literatúre III sa blíži k záveru. Jednotlivé podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk. Tešíme sa spolu s Vami, že si nenecháte ujsť záverečné stretnutia s autormi zaujímavých kníh rôzneho druhu v tomto kalendárnom roku.
V utorok 22.10. o 16:30 príde porozprávať o svojej rôznorodej tvorbe Michaela Ella Hajduková. Na svoje si prídu milovníci ženských románov, historických románov a všetci, čo majú radi knihy z prostredia medzi nebom a zemou. Sú to súčasné romány spojené s mystikou, nadprirodzenom a históriou. Ďalšia časť jej románov sa venuje problematike vojnových a povojnových čias hitlerovského Nemecka.
V stredu 23.10.2019 príde s motivačnou prednáškou Pavel „Hirax“ Baričák. Návrat k sebe, sebapoznanie, sebapremena, vzťahy, strachy, sloboda...
Tešíme sa na Vás v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Vstupy na podujatia sú bezplatné.
Tatiana Bachňáková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-