Podujatie svojimi príhovormi otvorili Iveta Kyselová, riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave a Ján Lach, zástupca primátora mesta Rožňava. K pozvaným prítomným sa prihovoril aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach, ktorý o.i povedal: „Rožňava bola v minulosti centrom vzdelanosti. Z niekdajšieho centra baníctva sa menila na mesto škôl a remesiel. Slávne rožňavské školy navštevovalo veľa významných osobností z oblasti vedy, literatúry a umenia, velikáni, ktorí výrazným dielom prispeli k rozvoju celého Gemera,“ povedal vo svojom príhovore Ján Lach a dodal: „Táto zážitkovo-informačná záhrada, ktorú dnes slávnostne otvárame, má slúžiť aj na to, aby si mladí ľudia, ktorí odídu z tohto mesta za štúdiom či prácou inde, vybudovali vzťah k tomuto regiónu.“
Za poslancov Kultúrnej komisie Košického samosprávneho kraja poďakoval za skvelý nápad a realizáciu informačných panelov, ktoré umožnia získať informácie nielen domácim, ale i zahraničným návštevníkom, Pavol Burdiga, predseda komisie, a poprial pracovníkom knižnice veľa síl pri organizovaní podujatí v zážitkovo-informačnej záhrade.
Výsledkom projektu je zážitkovo-informačná záhrada, ktorá bude miestom netradičného získavania informácií a zábavného trávenia voľného času pre všetky vekové kategórie. Bude dostupná pre žiakov, študentov i širokú verejnosť. Informačné panely sú v troch jazykových mutáciách (v slovenskom, maďarskom a v anglickom jazyku), ktoré umožnia získať informácie a kontakty aj zahraničným návštevníkom nášho mesta. V záhrade bude možný voľný samostatný pohyb, realizácia rôznych vzdelávacích a zábavných aktivít. V kombinácii dostupnej literatúry, či už absenčnej alebo prezenčnej v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, pôjde tak o netradičný spôsob spoznávania regiónu Gemer. Projekt Objavujeme čaro Gemera bol realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja vo výške 18 617,28 € v rámci programu Terra Incognita a výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“.
Tatiana Bachňáková
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-