Spoznať knihu v jej každej podobe, zistiť čo v nej všetko nájdeme, ako s ňou šetrne zaobchádzať a kde ju v našej knižnici nájdu, si poľahky dokázali zapamätať. V mnohom pomohli novo nakúpené knihy, ktoré deťom umožnili spoznať knihu v mnohorakej podobe. Kniha, v ktorej sa po navlhčení objaví obrázok a farebne rozlíši, zožala úspech – každý si to chcel vyskúšať. Veľmi sa deťom páčili maňuškové a zvukovo-hudobné knihy – aj vážnej hudby, no nezaostávali ani rozprávkové knihy bohato ilustrované. Počúvanie príbehu z knihy a z úst tety knihovníčky sa vždy ráta. Boli to milé stretnutia, na ktoré sa vždy veľmi tešíme.
Žiaci tunajšej základnej školy tiež navštívili obecnú knižnicu. Vystriedali sa temer všetky ročníky. Ako ináč, i tu nové knihy boli veľkým lákadlom. Zvlášť náučná literatúra mládežnícka je pre ne nesmierne zaujímavá. Nie čudo, veď fantastické vynálezy Leonarda da Vinciho s originálnymi kresbami a rozkladacími stranami, či spoznanie 20 výnimočných chlapcov, objaviteľov, ktorí zmenili svet, alebo nové poznatky o Slovenku, ako i čítať o staroveku, zaujmú aj dospelého čitateľa. Nedalo nám zistiť, ako by dokázali v krátkom čase pripraviť divadelné predstavenie pre svojich spolužiakov za pomoci maňušiek podľa rozprávkových kníh. Po ruke mali dve takého knihy (leporelá), niekoľko rekvizít a svoj um. Predstavenia sa páčili, divadelníci boli spokojní a my ostatní sme boli aj zaskočení, ako dnešné deti dokážu improvizovať a nenechajú nič na náhode – možno by bolo občas aj vhodné si z nich vziať príklad. Príjemným spestrením bolo zastavenie sa pri novej knihe Peter Nagy pre deti s ilustráciami Zuzany Smatanovej a so známymi pesničkami, kde sme si aj zaspievali, ba čo viac, aj zatancovali. Bolo i mnoho smiechu, ale i vážnych zamyslení sa nad knihou a o jej význame pre ne.
Osobitnú skupinu tvorili žiaci školského klubu detí. Tu sú žiaci už po vyčerpávajúcom vyučovaní menej pozorné, a tak sme v priebehu stretnutia volili uvoľnenejšiu atmosféru. Na „povedačky“ o knihách sme mali viac času, ale i žiakov viac ako bežne v triedach. Obsadili sme každé oddelenie knižnice. V každej sa niečo dialo a opäť ich zaujali aj knižné novinky. Nebolo možné ich vynechať, každá bola pre nich niečím zaujímavá. Boli to pekné odpoludnia s knihou v ruke so žiakmi ŠKD dvoch tried tunajšej základnej školy. Ďakujeme.
Dozvedieť sa o knihách a zistiť, ktoré pribudli tohto roku do knižnice prišli žiaci špeciálnych tried tunajšej základnej školy. Žiaci si vyžadujú viac pozornosti a mnohému sa dokážu naučiť možno aj vďaka zaujímavejšiemu podaniu informácií. I keď sme sa zamerali na menej podaných informácií, ale formou krížoviek to bolo pre ne v mnohom zaujímavejšie a prijateľnejšie. Takto sa dozvedeli viac o knižnici a knihách. Knižné novinky sme samozrejme nevynechali a zahrali sme sa na knihovníkov, jednoducho sme si vymenili úlohy a počúvali sme žiakov, ktorú knihu z nových, by ponúkli svojim spolužiakom a samozrejme – prečo. Oplatilo sa.

V našej knižnici sa venujeme aj individuálnej informačnej výchove, a to vždy pre individuálnych záujemcov. Najviac to využívajú dôchodcovia a mamičky s deťmi a starí rodičia s vnúčatami pri ich prvej návšteve našej knižnice. To vždy knihovníka poteší. Posúvame slová jednej mamičky, ktorá nám napísala: "Je krásny pocit navštíviť knižnicu v Gemerskej Polome, pretože okrem príjemnej atmosféry a množstvu zaujímavých knižiek, nás stále privíta usmiata a milá pani knihovníčka – teta Danka. Dokáže nám skvele poradiť a odporučiť knihu. Tentoraz sme si vypožičali hlavne našich autorov. Rada by som sa podelila s dojmami svojich detí, ako aj s mojimi a možno sa do našej knižnice predsa len rozbehnete aj VY s VAŠIMI RATOLESŤAMI – o d p o r ú č a m."
Všetkým čitateľom a používateľom, ktorí navštevujú našu knižnicu srdečne ĎAKUJEM,
vaša knihovníčka – dc.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-