Ako prvú sme si vybrali veľmi zaujímavú knihu: Moja prvá cesta okolo sveta. Previedla nás slnečnou sústavou, rôznymi kontinentmi a zároveň sme sa dozvedeli, aké zvieratká žijú na jednotlivých kontinentoch. Po roztvorení leporela sme z neho získali glóbus. Vďaka tejto knihe sme spoznali svet plný zaujímavostí a dobrodružstiev. 
Naše dobrodružstvo sa začalo rozprávkovou knihou: Miška a jej malí pacienti od autorky Aniela Cholewinska–Szkolíková, ktorú nám prečítala pani učiteľka. Hlavnou hrdinkou krásne ilustrovanej knihy bola Miška. Miška, malé dievčatko, ktorej pred pár rokmi jej ocko postavil v konároch starej lipy malý drevený domček. No nebol to len taký obyčajný domček na hranie. Kdeže! Miška tam vedie veterinárnu kliniku, kde pomáhala chorým a zraneným zvieratkám. Pomáha tam vtáčikom, veveričkám, ježkom a všetkým, ktorí jej pomoc potrebujú. Ale psst! Je to jej tajomstvo. Vie o ňom len dedko Tibor, ktorý je sám veterinár. Na to, aby stíhala pomáhať toľkým zvieratkám, má pomocníka a to malého psíka Popíka. Stretáva sa s rôznymi zvieratkami a ich rôznymi osudmi. Vďaka tejto knižke sme sa naučili aké je dôležité pomáhať ľudom, ktorí potrebujú pomoc.
V ďalšej knihe s názvom: Škriatkovia Sem, Mes a Ja od autorky Nikola Lock sa opäť stretávame s dievčatkom, ale už je to desaťročná školáčka Karolínka. Karolínke sa dejú čudné veci. O jej priazeň sa bijú dvaja škriatkovia Sem a Mes. Jeden vraví áno a druhý bude tvrdiť, že nie. Veľmi sa nám páčil úryvok s výberom zmrzliny, ktorá chutí lepšie či mimoňová alebo jahodová. Karolínka si zvolila jahodovú, pretože mimoňová je umelá a plná žltého prášku. Veľmi sme sa zasmiali nad príbehmi škriatkov, ktorí sa večne len dohovárali.


Sem-tam sme aj my takí, ako tí dvaja škriatkovia, keď sa škriepime a nevieme sa dohodnúť. Ale na jednom sa vždy zhodneme, a to, že rozprávkový svet je krásny, či ho už poznáme z čítania, alebo pozeraním rozprávok z televízie. Jednu takú knihu, ktorú poznáme práve z televíznych seriálov sme mali vypožičanú, volala sa: Vitajte v údolí Muminovcov. Hlavný predstaviteľ Mumitrollol nám predstavil svoju rodinu, kamarátov a ich vlastnosti. Dozvedeli sme sa o jeho rodine, histórii, domove, cestách, napr. o námorníckej ceste, ceste k sopke... Hlavný hrdina si veľmi váži svoju rodinu a priateľstvo. Veľmi nám utkvela v našich malých hlávkach myšlienka: ,,Och, Mumintroll, mám ťa rada takého, aký si!“ Presne touto myšlienkou by sme sa mali nechať viesť aj v bežnom živote.
Rozprávkový svet je veľký, a tak nás ďalšia kniha zaviedla až ku príbehom o Cifruše Lupienke a jej kamarátoch (autori: Radomír Socha, Zdeňka Študlárová). Cifruša Lupienka nám priblížila zaujímavý život hmyzu cez jej dobrodružstvá s kamarátmi – cifrušky, Sosaľka, Bela, Žltuška, lúčneho koníka Hopsíka, cvrčka Fidliho a mnohých iných drobných obyvateľov krásnej prírody.
Príbehy sa nám veľmi páčili, čítala nám ich pani učiteľka nielen pred spaním, ale aj počas dňa, alebo keď sme čakali na mamky, kým pre nás prídu.
Teraz si všetci zatvorte oči a predstavte si starú mačaciu dámu. Mačaciu dámu? Áno, mačaciu dámu Lízu, ktorá bola hlavnou hrdinkou našej knihy: Líza, mačka z Trojice od Jána Uličianskeho. Bola to taká neobyčajne obyčajná mačka. Rozhodla sa bývať sama na chalupe. Chalupa leží v samom srdci starobylého mestečka Banská Štiavnica, blízko Námestia Svätej Trojice. Práve tu Líza zažije množstvo dobrodružstiev – ako mačka akrobatka spadne do jazierka, bude zlodejkou a psst..., viac Vám už neprezradíme. Keď sa chcete dozvedieť viac o našej nezbednici mačke Líze, tak hor sa rýchlo do knižnice.
Mgr. Rozália Farkašová































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.