streda, 01 júl 2026 10:09
Ocenenie pre knižnicu i lesnú pedagogičku v projekte Les ukrytý v knihe Doporučený
Napísal(a) T. Bachňáková
Pri príležitosti Medzinárodného roku lesov sa v roku 2011 zrodila myšlienka poukázať na význam lesa a lesníctva. Vznikol projekt s celoslovenskou pôsobnosťou. Cieľom projektu je prostredníctvom kníh upriamiť pozornosť na význam lesa a lesníctva pre spoločnosť, formovať kladný postoj k prírode a súčasne poukázať na potrebu samotného čítania najmä u detí a mladej generácie.
Príbeh z Rožňavy: Keď sa les presťahuje do knižnice
Do tohto výnimočného projektu sa pravidelne zapája aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s
lesnými pedagógmi.
„Projekt Les ukrytý v knihe realizujem s rožňavskou knižnicou takmer od jeho začiatku, presnejšie od roku 2012,“ hovorí Janka Lehocká, ktorá pôsobí ako technik Lesnej správe Betliar. „S výnimkou pandemických rokov sme sa snažili vždy prilákať deti zaujímavým programom. Veľmi rada spomínam na čarovné čítania príbehov, vďaka ktorým sa školáci dozvedeli množstvo zaujímavostí o lese, jej obyvateľoch, liečivých plodoch, vtáctve či lesných plodoch. Atraktívne boli aj témy venované histórii alebo konkrétnym detským autorom. Pracovníčky knižnice nám vždy ochotne napomáhali s výberom publikácií a svojím láskavým prístupom zakaždým vytvorili skvelú tvorivú atmosféru.“
Učenie zážitkom a vlastná tvorba
Projekt je postavený na dvoch kľúčových aktivitách. Prvou sú interaktívne stretnutia lesných pedagógov so žiakmi priamo v knižniciach. Spoločné čítanie dopĺňajú tematické hry a práca s pracovnými listami. Druhou aktivitou je tvorivá súťaž, v ktorej deti vytvárajú vlastné diela.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/265/kniznice/13299/ocenenie-pre-kniznicu-i-lesnu-pedagogicku-v-projekte-les-ukryty-v-knihe#sigProGalleriab544b9e06d
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/265/kniznice/13299/ocenenie-pre-kniznicu-i-lesnu-pedagogicku-v-projekte-les-ukryty-v-knihe#sigProGalleriab544b9e06d
„Niekedy boli témy náročnejšie a vyžadovali si dôslednú prípravu aj od nás lesných pedagógov. Našou snahou je prepojiť svet kníh s realitou v prírode, aby deti pocítili, že samotný les je tou najlepšou učebnicou. Do projektu sa snažíme pretaviť aj posolstvá aktuálnych medzinárodných rokov. Deti sa do aktivít lesnej pedagogiky zapájajú veľmi aktívne a pani učiteľky si zasa odnášajú domov veľa inšpiratívnych námetov na vyučovanie,“ dodáva s úsmevom Janka Lehocká.
Rožňava opäť patrila medzi najlepších
Celý projekt každoročne vyvrcholí slávnostným vyhodnotením. Oceňujú sa na ňom najaktívnejšie knižnice, autori najoriginálnejších detských diel a taktiež najaktívnejší lesní pedagógovia.
Tento rok sa v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie už 16. ročníka tejto celoslovenskej kampane, ktorá niesla tému „Návrat ku koreňom“. Na oceňovaní nechýbali ani pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave (kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja). Prebrali si zaslúžený diplom a vecné ceny, keďže ich knižnica sa zaradila medzi tri najaktívnejšie na celom Slovensku.
Úspech zaznamenala aj samotná lesná pedagogička Ing. Janka Lehocká (LESY SR, OZ Východ), ktorá bola vyhodnotená ako jedna zo štyroch najaktívnejších pedagogičiek projektu. Hoci si cenu pre pracovné povinnosti nemohla prevziať osobne, organizátori jej ju v najbližších dňoch doručia.
Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.