knižnice - úseku beletrie Helena Lindáková a dodáva: „Príbehy o magických úkonoch a obradoch počas predvianočného a vianočného obdobia, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu gazdovstva, zdravie a potomstvo v rodine, veselé príbehy z detstva a množstvo zaujímavých zážitkov,... to je len krátke zhrnutie večerného posedenia s hosťami pánmi Jánom Klobušníkom a Jánom Kušnierom. Už samotný názov podujatia prezrádza čosi viac. Som presvedčená, že prítomní sa majú na čo tešiť.“
Zvyky a tradície. Mesto či dedina - každý ich prežíval inak. Meno Ondrej sa v ľudovej tradícii spája s bohatými zvykmi, zameranými na veštby o vydaji. Svätý Ondrej bol považovaný za patróna. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami, pričom spôsob ich príprav bol rozličný. Niekde dokonca boli čary platné iba vtedy, ak tri veci, potrebné k vareniu halušiek boli ukradnuté. Zachovali sa aj rôzne zvyky, ako váľanie plotov, bielenie okien vápnom. Z funkčného hľadiska sa zvyky na Ondreja pomerne výrazne orientovali k slnovratu. Podľa pranostík sa hovorí, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
K prirodzenej túžbe človeka patrí túžba nazrieť do budúcnosti. Ale čo minulosť? Nemôžeme predsa na ňu len tak zabudnúť. Je vari dvadsať či tridsať rokov tak veľa? Odpoveď by mohla znieť áno aj nie. Rok za rokom uteká a mnohí hovoria, ako by to v poslednej dobe bolo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Preto bude iste zaujímavé pozrieť sa dozadu na životy našich dedov a pradedov, teda viac, ako tých spomínaných dvadsať či tridsať rokov, na to, ako ich ovplyvňovali jednotlivé zvyky a tradície počas roka a ako prebiehali. SKUTKY, SPOMIENKY, BEŤÁRSTVA ožijú prostredníctvom našich hostí, ale aj ostatných prítomných, ktorí je viac než pravdepodobné, že budú z rôznych kútov Slovenska a preto to bude zaujímavejšie a humornejšie. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa na vás tešia 30. novembra 2011 – v stredu na Ondreja od 16,30 hod.
Tatiana Bachňáková
piatok, 25 november 2011 13:01
Dievčatá v Gemeri si na Ondreja ľahnú spať hladné... Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Dňa 30. novembra 2011 bude v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave Deň otvorených dverí. Okrem rôznych aktivít, ktoré budú v tento deň prebiehať, bude aj stretnutie s hosťami Jánom Klobušníkom a Jánom Kušnierom pod názvom SKUTKY, SPOMIENKY, BEŤÁRSTVA so začiatkom o 16.30 hod.
Mnohé zvyky, ktoré sa dodržiavajú dodnes, majú za sebou dlhú cestu neobyčajne dynamického vývoja. Pre niektorých jedincov majú priam exotické čaro. „Posledný novembrový deň je v kalendári meno Ondrej. A aj my v knižnici chceme priblížiť verejnosti určité zvyky, ktoré sú s týmto ale i ostatnými dňami späté,“ hovorí pracovníčka
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.