Či si to pripúšťame, alebo nie, návyky z rodinného prostredia ovplyvňujú budúci vývoj malého jedinca. Zo začiatku sú to rôzne hračky a spôsob hrania sa a neskôr k tomu pribúda knižka. Najprv obrázková a postupom času aj s písmenkami. Obdobie medzi týmito dvoma fázami je veľmi dôležité. Čo si predstavíte pod slovami "hlasné čítanie"? My sme jeden z množstva spôsobov využili a prihlásili sme sa do celoslovenskej akcie.O prekonaní slovenského rekordu o Najpočetnejší detský čitateľský maratón sa Linka detskej istoty pri SV UNICEF rozhodla pokračovať v tradícii tohto podujatia. Deti na celom Slovensku prostredníctvom knižníc a škôl sa striedali pri čítaní knihy od 9,00 do 15,00. Kým minulý rok bola kniha na celom Slovensku daná organizátorom, v tomto roku to bolo podľa vlastného výberu. U nás v Rožňave sme sa započúvali do príbehov knihy Andrey Gregušovej: Operácia Orech a iné dedkoviny a čítanie odštartoval krátkym úryvkom, ako aj svedkom celého dňa bol, viceprimátor mesta pán Pavol Burdiga.
Cieľom projektu bolo opäť zapojiť čo najväčší počet detí do aktivity - čítania, ktoré v posledných rokoch vytláčajú moderné technické zariadenia, ako je počítač, mobil...
Niekto môže namietať a povie, že nie je medzi tichým čítaním a hlasným čítaním žiaden rozdiel. Mýli sa. Svedčí o tom aj veľký nárast prípadov detí s poruchami učenia. Ten, kto vie dobre nahlas čítať, si ľahšie a skôr osvojí učivo. „Aj u nás boli deti, ktoré na svoj vek sú slabšie a „bojujú“ s rôznymi slovíčkami,“ povedala riaditeľka knižnice Mgr. Kyselová. Je štatisticky dokázané, že na Slovensku rodičia čoraz menej čítajú svojim deťom. „Prečo je to tak? Prečo nám vyrastá takáto generácia, kde záujem o knihy je značne takmer na poslednom mieste?“ pýta sa pracovníčka knižnice a pokračuje: „Tento rok sme si všimli, že nielen čítanie robí mnohým deťom problém, ale dokonca nie sú schopné obsedieť a počúvať toho druhého“. Spoločne s kolegyňou z úseku pre deti a mládež už rozmýšľa o budúcom roku, ako to vylepšiť a rozšíriť, aby tých detí pri čítaní bolo ešte viac.
A ako to všetko dopadlo? Na celom Slovensku v minulom roku 2010 čítalo 21 234 detí a v tomto roku to bolo 30 480. Sme nesmierne radi, že rekord bol prekročený a že sa nám podarilo prispieť k motivácii detí k čítaniu kníh. V Rožňave sme ich mali 90 a boli zo ZŠ Zlatá ulica, Zelený strom, Pionierov a Katolíckej ZŠ sv. Jána Nepomuckého.
Týmto podujatím chceme aj v budúcnosti zviditeľniť knižnicu u detských čitateľov a nadchnúť ich k pravidelnej návštevnosti, čo by znamenalo dôsledné naplnenie hlavného cieľa projektu, a to vzbudiť v deťoch záujem o čítanie. Zúčastnené deti sa podpisovali na jeden veľký diplom, každý, kto čítal, dostal malý diplom so svojím menom a všetky deti budú zaradené do zlosovania detských knižiek.
Tatiana Bachňáková
Foto: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/citaj{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.