Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je aj knižnica, ktorú tvorí príručný a historický knižný fond. Počiatky formovania knižnice sú spojené s počiatkami múzea samotného. Už na prvej celožupnej výstave v roku 1882 bol prezentovaný i súbor pozostávajúci z kníh, listinného materiálu a pečatí. Súčasťou historickej knižnice múzea sú knihy, periodiká, ako i celky inštitucionálnych knižníc, knihy rôznych šľachtických rodov (napr. rodu Gömöry zo Širkoviec) či iných významných osobností regiónu (napr. zakladateľa múzea Jána Fábryho alebo Ivana Daxnera z Tisovca). V značnej miere sú v ňom zastúpené regionálne publikácie, k existencii ktorých prispela existencia Príručná knižnica ponúka bohatý výber publikácií regionálneho i nadregionálneho charakteru z rôznych vedných odborov. Obsahuje 11 270 knižničných jednotiek.
Činnosť muzeálnej knižnice spočíva v rozširovaní knižničného fondu a v jeho sprístupňovaní verejnosti. V roku 2011 ju navštívilo 1 500 návštevníkov, od študentov stredných a vysokých škôl, cez odborných pracovníkov až po náhodných bádateľov, ktorí sa zaujímajú o svoj región z historického alebo prírodného pohľadu. Od roku 1995 knižnica zostavuje na Slovensku ojedinelú periodickú publikáciu: Bibliografiu Gemersko-malohontského múzea. Knižnica je verejnosti prístupná v pondelok, v stredu a v piatok od 8:00 do 15:30. Na webovej stránke múzea www.gmmuzeum.sk nájdete ďalšie potrebné informácie.
Z celkového počtu kníh knihovníčka Mgr. Iveta Krnáčová vybrala jednu s názvom Rimavská Sobota na starých pohľadniciach (Bratislava: Dajama, 2008), ktorej autorkou je PhDr. Oľga Bodorová. Etnologička, znalkyňa hrnčiarskej produkcie Gemera-Malohontu, autorka výstav doma i v zahraničí, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Všetky tieto slová a omnoho viac charakterizujú jej nepretržitú 37 – ročnú muzeálnu prácu.
V rámci VII. ročníka Mesiaca knihy sa v utorok 20. marca 2012 v expozičných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutočnila beseda s Oľgou Bodorovou. Besedy sa zúčastnilo vyše 70 žiakov z Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej, Základnej školy P. K. Hostinského a Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Autorku prišiel podporiť aj pracovný tím múzea.
Na úvod žiakom riaditeľka múzea vysvetlila na jednej strane náročnú a zdĺhavú, ale na druhej strane významnú a krásnu prácu v múzeu. Predstavený bol bohatý knižný fond, ktorý pomáha čitateľom dopĺňať ich vedomosti, obohacovať ich rôzne odborné práce a objavovať veci ešte nepoznané. A práve v týchto súvislostiach boli vysvetlené okolnosti vzniku publikácie Rimavská Sobota na starých pohľadniciach, ktorá je výsledkom autorkinho záujmu o regionálnu históriu. Predstavená publikácia je zaujímavá tým, že v sebe spája znalosti historikov s činnosťou múzejného pracovníka. Už z názvu Rimavská Sobota na starých pohľadniciach je zrejmé, že text je doplnený o fotografie, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu múzea alebo boli získané počas autorkinho výskumu. Táto publikácia je pútavou prehliadkou historickej Rimavskej Soboty.
Na 25. apríla 2012 knižnica Gemersko-malohontského múzea pripravuje besedu s jedným z najznámejších autorov kníh pre deti a mládež, so slovenským spisovateľom a scenáristom Petrom Glockom o knihe Kráľ psov (2011).
Martina Mareková
Foto: Júlia Ferleťáková
{gallery}kultura/kniznica/muzeum{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.