(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave srdečne pozývajú študentov a pedagógov z rožňavských škôl dňa 5. mája 2015 o 10:00 hod. do auly Gymnázia P. J. Šafárika na Ul. akademika Hronca 1 na prednášku doc. PhDr. Ladislava Bartka, CSc., „Ľudovít Štúr a jazyková kultúra“. o dejinách i súčasnom stave nášho spisovného jazyka, analyzuje texty východoslovenských ľudových piesní a charakterizuje naše nárečia.
„Niet vari u nás človeka disponujúceho aspoň minimálnou mierou kultúrnosti a vedomostí o našom národe, jeho dejinách a osobnostiach, ktorý by zapochyboval o oprávnenosti a zmysle Roka Ľudovíta Štúra, v znamení ktorého si v tomto roku najrozličnejšími spôsobmi pripomíname a zároveň dávame do povedomia azda najvýznamnejšiu osobnosť našich novodobých dejín — Ľudovíta Štúra,“ povedal doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.
Ako spomenula pracovníčka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave Gertrúda Turenská: „Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanca uhorského snemu, autora súčasného slovenského spisovného jazyka, politika, jazykovedca, učiteľa, spisovateľa a novinára. Pri tejto príležitosti pokračujeme v realizácii rôznych podujatí pre žiakov i študujúcu mládež, pedagógov a širokú verejnosť, v ktorých si pripomíname toto významné výročie. Je nám veľkou cťou, že naše pozvanie prijal známy jazykovedec doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.“ A dodala: „Poďakovanie patrí aj vedeniu Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave, ktoré nám vyšlo v ústrety v poskytnutí väčšieho priestoru pre toto podujatie.“
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave pripravili na utorok 5. mája 2015 pre študentov stredných škôl v aule Gymnázia P. J. Šafárika na ul. Akademika Hronca č. 1 od 10:00 hod. prednášku známeho jazykovedca doc. PhDr. Ladislava Bartka, CSc. na tému „Ľudovít Štúr a jazyková kultúra“. Na záver je pre študentov pripravené aj jedno prekvapenie zo strany pracovníkov knižnice.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.