(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – V piatok 4. apríla 2014 sa konal na Slovensku deviaty ročník medzinárodného podujatia Noc s Andersenom. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa opäť pridala k vyše 200 verejným a školským knižniciam vo všetkých regiónoch Slovenska, aby umožnila deťom zažiť noc plnú prekvapení. sa sotva stihli v knižnici porozhliadať a už ich čakali po rozprávke nedočkavé ruky detí, ktoré si za ich pomoci v tvorivých dielňach vymodelovali maskoty skupín – škriatkov a malého princa. Nedočkavosť sa však stupňovala pribúdajúcim časom, pretože v noci sa vydali hľadať poklad. Nočnou Rožňavou s baterkami, mapou, kompasom a lampiónmi v rukách sa dostali až k samotnému pokladu, ktorý bol ukrytý v priestoroch Baníckeho múzea, kde na nich čakal pán riaditeľ s kolegyňou. Tomu ale predchádzalo hľadanie rôznych indícií, ktoré boli ukryté v tme na trase medzi knižnicou a múzeom. Po návrate nočnými ulicami mesta späť do knižnice ich už čakalo ďalšie prekvapenie – Juraj Lorinčík, pracovník Hvezdárne Gemerského osvetového strediska si pre deti pripravil nočné pozorovanie oblohy, ako aj prezentáciu o hviezdach, ktorú spestril hrou na gitare.
Množstvo aktivít, pri ktorých nechýbalo čítanie z kníh, zabralo toľko času, že na spanie, v dobrom slova zmysle, takmer ani neostal čas.
Úspešné podujatie na Slovensku koordinuje od roku 2006 Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK). Po prvýkrát sa podujatie uskutočnilo v roku 2000 v Uherskom Hradišti. Počas pätnástich rokoch sa podujatie stalo medzinárodným podujatím a zapájajú sa do neho nielen v Českej republike, na Slovensku, ale i mnohých iných krajinách. Generálnym partnerom podujatia u nás bolo Vydavateľstvo Slovart a v tomto roku venovalo každej zapojenej knižnici knihu od autora Borisa Kasaja „Tento dom je jedna veľká katastrofa“ a jednu knihu z edície Svetové čítanie. Hlavným mediálnym partnerom bolo Rádio Regína, ktoré po celý deň vysielali reláciu Rozprávkové Rádio Regína so zaujímavými témami o čítaní a význame kníh, živými reportážami z knižníc. Novým partnerom sa stala sieť kníhkupectiev Panta Rhei a spoločnosť McDonald´s.
Nezabudnuteľný večer a čarovná noc v knižnici, kde sa výnimočne raz v roku stane tajomným miestom pre niekoľko detí, a kde sa „len“ požičiavajú knihy, máme opäť za sebou. A na dvere klope jubilejný desiaty ročník. „Nakazíme čítaním“ opäť iné deti?
Tatiana Bachňáková
FOTOGALÉRIA Z KNIŽNICE:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.