Knižné novinky, zážitkové čítania, tvorivé dielne, ale i podujatie pod názvom „Mágia knihy – mágia spoločného zážitku“ o objavovaní nekonečnej ríše fantázie pomocou kníh a zápis prvákov, to všetko bolo pripravené pre malých návštevníkov knižnice počas celého týždňa.
Vo vstupných priestoroch knižnice bola inštalovaná výstava zaujímavých knižných titulov z depozitu zameraná na poznávanie gemerského regiónu pod názvom „Poznaj svoj región“.
Pre stredoškolskú mládež bolo realizované podujatie spojené s prednáškou, premietaním a ochutnávkou zdravej výživy „Výchova k zdraviu“. „K tomuto podujatiu sa v blízkej budúcnosti určite vrátime, nakoľko vyvolalo veľkú odozvu aj u ostatných pedagógov," prezradila pracovníčka úseku náučnej literatúry pani Turenská.
„Nezabudli sme ani na tých skôr narodených," hovorí pani Lindáková z úseku beletrie, „pomocou osobných stretnutí sa snažíme prispieť ku skvalitneniu života i tých ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, sú znevýhodnení a potrebujú pomoc. Veľmi dobrú spoluprácu máme v Rožňave s Domom sociálnych služieb Jasanima, so zariadením podporného bývania Barborka, Domovom dôchodcov Subsidium a Klubom dôchodcov. Mali sme podujatia o autoroch, ktorí museli prejsť peklom, aby objavili dvere do raja, o knihách a príbehoch, ktoré nám pomôžu zbaviť sa úzkosti a dodajú nám nádej. Ale aj o osudoch žien u nás a v iných kultúrach cez príbehy v krásnej literatúre, či multikultúrnosť v osudoch žien celého sveta. K tomu sú už samozrejmosťou ukážky z noviniek, ktoré sa v našich policiach objavili za posledné obdobie.“
Hlavným „ťahákom“ celého týždňa boli dve podujatia pre širokú verejnosť. V stredu 28.3.2012 sme privítali v priestoroch knižnice meteorológa RNDr. Petra Jurčoviča, známeho aj z televíznej obrazovky z relácie Najlepšie počasie a šéfredaktora časopisu Cestovateľ Ľubomíra Motyčku. O exkluzívne stretnutie dvoch pánov pod názvom „Objavte svet s najlepším počasím“ nasvedčoval už pár dní pred tým záujem mnohých ľudí, aj tzv. nečitateľov. Sála bola zaplnená návštevníkmi rôznej vekovej kategórie do posledného miestečka a po troch hodinách rozprávania z oblasti meteorológie i cestovania sa takmer nikomu nechcelo odísť.
V piatok 30.marca 2012 sa konala beseda s autorom vystavovaných UW fotografií podmorského sveta Eduardom Hladkým s názvom „Svet ticha“. Krásny, farebný, nevšedný a fascinujúci svet pod vodou sa rozhodol zväčšiť a sprístupniť aj tým ľuďom, ktorí sa tejto záľube vôbec nevenujú. Stretnutie pre širokú verejnosť bolo obohatené o premietanie a rozprávanie o zážitkoch, ktoré s touto záľubou vo voľnom čase súvisia.
Pojem knižnica už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou. Formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje knižnica širokej verejnosti tráviť voľný čas aj touto formou a rozšíriť si svoje vedomosti z rôznych oblastí života.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/gkpd/marec{/gallery}
{jcomments on}
































V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme mali počas celého mesiaca marca 2012 množstvo aktivít, podujatí. Vyvrcholením bol posledný týždeň, kde od 26.3. do 1.4. 2012 prebiehal na celom Slovensku 13. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-