V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme mali počas celého mesiaca marca 2012 množstvo aktivít, podujatí. Vyvrcholením bol posledný týždeň, kde od 26.3. do 1.4. 2012 prebiehal na celom Slovensku 13. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“.Knižné novinky, zážitkové čítania, tvorivé dielne, ale i podujatie pod názvom „Mágia knihy – mágia spoločného zážitku“ o objavovaní nekonečnej ríše fantázie pomocou kníh a zápis prvákov, to všetko bolo pripravené pre malých návštevníkov knižnice počas celého týždňa.
Vo vstupných priestoroch knižnice bola inštalovaná výstava zaujímavých knižných titulov z depozitu zameraná na poznávanie gemerského regiónu pod názvom „Poznaj svoj región“.
Pre stredoškolskú mládež bolo realizované podujatie spojené s prednáškou, premietaním a ochutnávkou zdravej výživy „Výchova k zdraviu“. „K tomuto podujatiu sa v blízkej budúcnosti určite vrátime, nakoľko vyvolalo veľkú odozvu aj u ostatných pedagógov," prezradila pracovníčka úseku náučnej literatúry pani Turenská.
„Nezabudli sme ani na tých skôr narodených," hovorí pani Lindáková z úseku beletrie, „pomocou osobných stretnutí sa snažíme prispieť ku skvalitneniu života i tých ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, sú znevýhodnení a potrebujú pomoc. Veľmi dobrú spoluprácu máme v Rožňave s Domom sociálnych služieb Jasanima, so zariadením podporného bývania Barborka, Domovom dôchodcov Subsidium a Klubom dôchodcov. Mali sme podujatia o autoroch, ktorí museli prejsť peklom, aby objavili dvere do raja, o knihách a príbehoch, ktoré nám pomôžu zbaviť sa úzkosti a dodajú nám nádej. Ale aj o osudoch žien u nás a v iných kultúrach cez príbehy v krásnej literatúre, či multikultúrnosť v osudoch žien celého sveta. K tomu sú už samozrejmosťou ukážky z noviniek, ktoré sa v našich policiach objavili za posledné obdobie.“
Hlavným „ťahákom“ celého týždňa boli dve podujatia pre širokú verejnosť. V stredu 28.3.2012 sme privítali v priestoroch knižnice meteorológa RNDr. Petra Jurčoviča, známeho aj z televíznej obrazovky z relácie Najlepšie počasie a šéfredaktora časopisu Cestovateľ Ľubomíra Motyčku. O exkluzívne stretnutie dvoch pánov pod názvom „Objavte svet s najlepším počasím“ nasvedčoval už pár dní pred tým záujem mnohých ľudí, aj tzv. nečitateľov. Sála bola zaplnená návštevníkmi rôznej vekovej kategórie do posledného miestečka a po troch hodinách rozprávania z oblasti meteorológie i cestovania sa takmer nikomu nechcelo odísť.
V piatok 30.marca 2012 sa konala beseda s autorom vystavovaných UW fotografií podmorského sveta Eduardom Hladkým s názvom „Svet ticha“. Krásny, farebný, nevšedný a fascinujúci svet pod vodou sa rozhodol zväčšiť a sprístupniť aj tým ľuďom, ktorí sa tejto záľube vôbec nevenujú. Stretnutie pre širokú verejnosť bolo obohatené o premietanie a rozprávanie o zážitkoch, ktoré s touto záľubou vo voľnom čase súvisia.
Pojem knižnica už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou. Formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje knižnica širokej verejnosti tráviť voľný čas aj touto formou a rozšíriť si svoje vedomosti z rôznych oblastí života.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/gkpd/marec{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.