a k tomu vôbec nie len „tu za rohom“? Aj takí odvážlivci sa nájdu medzi nami. Laos – krajina v juhovýchodnej Ázii sa stala na takmer jeden celý mesiac prechodným domovom pre mladú cestovateľku Petru.
Precestovať krajinu zo severu na juh, vidieť malebné mestečko v horách plné budhistických chrámov, malých novicov a starých mníchov, či prekrásne vodopády Kuang Si, podstúpiť cestu posvätným pralesom, mať možnosť privolávať predkov a duchov, aby sa ľuďom v dedine darilo, či netradične stať sa na chvíľu učiteľkou na hodine angličtiny s potleskom detí – to je len pár zážitkov, ktoré v závere týždňa budú mať možnosť návštevníci tohto podujatia počuť a vidieť pri prezentácii tejto krajiny.
„S priateľom sme presvedčení, že dovolenka nemá byť len o vylihovaní, ale aj o tom, že niečo vraciate späť ľuďom, ktorí vás v krajine hostia a správajú sa k vám milo. Na Laosanov to platí dvojnásobne. Ešte v živote som nestretla tak usmievavých, milých a pokorných ľudí,“ povedala Petra Nagyová, ktorá v Laose bola takmer celý december. „V Luang Prabang som si veľmi obľúbila aj miestnu knižnicu, kam som sa s mladými budhistickými novicmi a miestnymi deťmi chodila rozprávať po anglicky, čítať si knihy a spolu sme sa hovorili o tradíciách a zvyklostiach.“
14. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc sa uskutočňuje v dňoch 18. - 24. marca 2013 pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“. Základný cieľ sa tradične nemení - pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí.
Dokonalý vysnívaný relax s neopakovateľnými zážitkami a množstvom nových poznatkov a vedomostí. Aj tak by sme mohli nazvať pútavé rozprávanie a premietanie o krajine v juhovýchodnej Ázii pod názvom „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“, na ktoré Vás srdečne pozývame do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave dňa 22.3.2013 o 16:30 hod. V dopoludňajších hodinách je stretnutie pripravené pre študentov. Vstup je na obe podujatia voľný.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva dňa 22.3.2013 o 16.30 hod. na prezentáciu o cestovaní pod názvom „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“. Podujatie sa uskutoční v rámci celoslovenskej akcie Týždeň slovenských knižníc.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.