dní, týždňov možno i mesiacov sa premietla do diela hodného našej pozornosti. Do malej knihy nazvanej Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok.
Pri tejto príležitosti deti zo škôlky s učiteľkou Evkou a čitatelia knižnice v našej obci sa poďakovali kytičkou uvitých slov za nevýslovne náročnú a užitočnú prácu, ktorou zviditeľnili našu obec a zároveň zachovali v podobe slovnom a fotografickom. Ani naši hostia neprišli s prázdnymi rukami. Pani Mária Hráneková, dnes už ako prastará mama, priniesla ukázať bábiku, porozprávala niekoľko zážitkov z jej mladosti, pridala detskú básničku a dokonca ukázala a podarovala knižnici a jej čitateľom vlastnoručne vyhotovenú bábiku, s akou sa hrávala aj ona sama v čase keď bola malá. Ďalší náš hosť pani Vierka Zatrochová priniesla ukázať deťom svoje obľúbené knihy, ktoré si už niečo pamätajú. Sú dôkazom, že knihy v jej rodine sú, boli aj zostanú vzácnym dôkazom ich múdrosti a lásky ku knihám. Hosťka pani Zuzana Hanuštiaková prečítala deťom svojim nezabudnuteľným štýlom rozprávky zo svojej knihy. Hosť Mária Červenákov – bývala knihovníčka v našej obci deťom upiekla chutný perník, ktorého sa nevedeli dojesť. Každý pridal zopár veselých príhod z mladosti, ale najviac sa deťom páčilo rozprávanie našich hostí v pravom polomskom nárečí.
Bol krásny piatkový večer. Knižnica pootvárala okná dokorán, čitatelia v nej čítali rozprávky pre polomské detičky. Cez jedno okno priletela rozprávka o Červenej čiapočke. Dievčatá čitateľky si pre menších kamarátov pripravili dramatizáciu tejto rozprávky. Táto úloha bola pre deti zaujímavá i poučná – veď učiť sa text, osvojiť si ho a pochopiť nie je jednoduché. Tiež je potrebné zvoliť správne oblečenie a dotvoriť scénu vhodnými kulisami a neskutočne ťažké je stretávanie sa na skúšky, lebo program školopovinného dieťaťa je veľmi pestrý. Cez druhé okno prišiel na návštevu ujo Juro z hvezdárne. I keď nám počasie neprialo, vychádzka jednako neuškodila a balóny šťastia vyleteli vysoko na zamračenú oblohu. A nebol by to ujo Juro, keby nás i tento rok nenaučil sa pozerať na oblohu očami hvezdára. Cez tretie okno, ktoré bolo belasé ako obloha, prileteli rozprávkové farbičky, ktoré vytvorili nové kresbičky na tričkách našich nočných čitateľov – či to bol škôlkar a či žiak, každý sa predbiehal a vymýšľal nové vzory. Hrad, kvietok, nápis, ornamenty, slniečko, domček, každý jeden originál a každé dievča, či chlapec sa javil ako umelec. A čo pridať na dobrú noc? Nuž niekoľko rozprávok, ktoré nemali konca kraja – ešte jednu, ešte jednu kričali deti, a tak sme sa opri ich čítaní striedali.
Najmenším posledným spáčom priniesol sníček na očká okolo tretej hodiny nad ránom a posledným veľkým spáčom, ktorí sa ešte snažili naťukať do klávesnice nejaké posledné odkazy kamarátom a trocha sa spoločne porozprávať medzi sebou navzájom, veru až okolo pol piatej hodiny ráno – teda už v sobotu 6. apríla.
Veru ranné vstávanie bolo pre všetkých najväčším sklamaním, že sa opäť niečo končí, niečo, čo nás viac zblížilo a ukázalo, že s knihou v ruke sa dá naozaj spríjemniť večer, noc, ráno i deň...
Veľkí i malí, hostia i spáči, dobre sme sa cítili. Naši vzácni hostia (15) neprišli s prázdnymi rukami - ukážky svojich obľúbených kníh, prvá bábika, zákusky, jabĺčka, pizza ale hlavne skvelá nálada. Veľkú radosť sme mali všetci - deti (22) aj my dospelí (4). Ďakujeme i starostovi našej obce (občerstvenie a chutný zákusok pre všetkých) a verím, že na naše dobrodružstvo v knižnici nik nezabudne a že si vždy ku knihe cestu nájde.
Za všetkých knihovníčka Danka
z Gemerskej Polomy
V našej knižnici v Gemerskej Polome sa dobre máme, vždy niečo nové vymýšľame Doporučený
Napísal(a) Danka
V našej knižnici v Gemerskej Polome sa dobre máme, vždy niečo nové vymýšľame, a tak i v piatok na rozprávkovú noc nás v knižnici navštívil rozprávkový kráľ – sám pán Andersen. Veľkí i malí sme spoločne pozdravili milovníkov písaného a čítaného slova, ktorí nám navždy zachovali pre budúce pokolenia históriu našich predkov. Boli to naši hostia, rodáci a zároveň prispievatelia do nášho periodika Polomské noviny, do rubriky Kútik polomskej histórie. Ich svedomitá práca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a