Rôzne výskumy a štatistické údaje dokazujú, že v poslednom období sa ľudia menej venujú čítaniu. Lekárske výskumy potvrdzujú, že dieťaťu možno čítať už od najútlejšieho veku, pretože veľmi skoro začína vnímať svet okolo seba. Zaneprázdnenosť rodiča má v ranom veku dieťaťa veľmi nepriaznivý vplyv na jeho ďalší vývoj. Práve preto sme sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave rozhodli, že streda 18. mája 2011 bude Deň otvorených dverí. V tento deň bude knižnica otvorená od 8.00 do 19.00 hod. a návštevníci si budú môcť prezrieť priestory knižnice, prelistovať knihy, surfovať po internete i „Pre verejnosť sme pripravili aj jedno veľké prekvapenie,“ hovorí Tatiana Bachňáková, pracovníčka knižnice a pokračuje „príde k nám bývalý prezident SR pán Rudolf Schuster, ktorý precestoval kus sveta. Predstaví nielen najnovšiu knihu Ľadová krása Grónska, ale porozpráva aj o iných nevšedných zážitkoch. Toto stretnutie s výnimočným hosťom sme nazvali „Vášeň na každý deň“ a začína sa o 16.30 hod.“
Získanie pozitívneho vzťahu ku knihám však zvyčajne nebýva vecou náhody. Závisí od prostredia, v ktorom dieťa žije, i uznávaných hodnôt tých, ktorí sa pohybujú v jeho bezprostrednej blízkosti. Tak ako má dieťa od malička svoju obľúbenú hračku, mali by sme sa usilovať my dospelí o to, aby malo aj svoju obľúbenú knižku. Mali by sme ich od malička naučiť mať radi čítanie.
Je nevyhnutné podchytiť deti už v predškolskom veku čítaním rôznych obrázkových kníh a rozprávok, rozvíjať o nich záujem. Okrem rodiny, ktorá je v tomto smere prvoradá, majú k tejto úlohe prispieť aj rozličné aktivity v knižniciach. Záujem o knihu a následne jej čítanie rozvíja slovnú zásobu, záujmy jedinca, fantáziu, tvorivosť, prispieva k rozvoju sústredenia, buduje osobnosť človeka.
A pani riaditeľka Mgr. Kyselová dodala, že „Internet je skvelá vec, dnes už neodmysliteľná súčasť knižníc, no prioritu musí mať kniha, ktorá je základ pre rozvoj a vzdelávanie každého jedinca“ povedala v istom rozhovore a dodáva "To, že sa chystá bezplatné zápisné sa po meste veľmi rýchlo rozšíri a ja i moje kolegyne sa tešíme na nových či staronových používateľov."
Deň otvorených dverí s bezplatným zápisným sa v knižnici vyskytuje výnimočne raz v roku a vždy v iný mesiac. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave si budú môcť návštevníci pozrieť popri už spomínaných akciách aj výstavu pohľadníc regiónu „Hrady a zámky“, výstavu známeho slovenského fotografa Alexandra Jirouška „Južná Afrika“ a putovnú výstavu „Najkrajšie kalendáre Slovenska na rok 2011“.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pala Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/gkpd{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.