dostupnejšie a žiadanejšie. Kniha, ktorej podobu a funkciu dnes poznáme z knižníc alebo pultov kníhkupectiev, prechádzala dlhým vývojom, ktorý prebiehal celým radom generácii a storočí.
Možno ste sa neraz zamýšľali nad tým, akú cestu „prejdú“ knihy, ktoré sa nakúpia do knižnice, kým sa dostanú do rúk čitateľovi. O tom, čo všetko je potrebné urobiť, Vám prezradia na úseku doplňovania - „Kúpili sme knihy...?“
„Marec je mesiac knihy už od roku 1955, kedy ho vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu. Cieľ bol jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy a čítanie. A o to sa snažíme aj my pri tých najmenších, na úseku pre deti a mládež,“ povedala pracovníka Darina Nogeová. V piatok sa môžu návštevníci bližšie zoznámiť aj s bábkovým divadielkom - „Zahraj si bábkové divadielko“.
V dnešnej dobe sa mnohí mladí rozhodnú ísť študovať na vysoké školy. To, ako si zjednodušiť konzultácie a svoje požiadavky zrealizovať rýchlejšie Vám priblížia a vysvetlia na úseku náučnej literatúry. „Citovanie a parafrázovanie pod čiarou“ - informácie nielen pre vysokoškolákov, ale i množstvo iných zaujímavých tém na spestrenie voľného času Vám odporučia pracovníčky tohto úseku. Dozviete sa aj „Zaujímavosti študovne“.
Poznáte niekoho, kto má problém so zrakom a je vášnivý čitateľ kníh? Aj na toto sme v našej knižnici našli riešenie. Úsek beletrie už niekoľko rokov spolupracuje s knižnicou pre nevidiacich v Levoči - „Dá sa čítať ušami?“ - zvukové knihy pre zdravotne znevýhodnených.
Nielen hovorené slovo, ale aj hudba nás sprevádza po celý život. Dobrá nálada, zlá nálada alebo len tak, ako kulisa - „Keď končia slová, začína hudba“. Zoznámte sa s úsekom umenia a hudby.
„Pohľad do regionálnej literatúry“ - publikácie vydané o regióne i publikácie, ktoré vydali regionálni autori. Literatúra, ktorá sa zhromažďuje na jednom mieste, požičiava sa len výnimočne, ak je z daného titulu viac kusov. Väčšinou sa študuje v knižnici.
Ak ste pracovne a časovo veľmi vyťažení, resp. vám vôbec počas celého týždňa nezvýši čas, aby ste nás navštívili v hlavnej budove v meste na Lipovej ul., máte možnosť navštíviť našu pobočku na sídlisku Juh, ktorá je otvorená tri dni v týždni. „Čo ponúka knižnica na sídlisku Juh?“ Zastavte sa v piatok na DOD od 13:00-17:00 hod. v budove na ul. Jovická 66.
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja sa v piatok 3. marca 2017 bude konať Deň otvorených dverí. Zoznámte sa s činnosťou jednotlivých úsekov i „Top knihami“. V tento deň sa budú odpúšťať pokuty za podmienky, že vrátite všetko, čo ste si v minulosti od nás požičali. Peňaženku Vám 3.3.2017 u nás netreba...
Výpožičný čas ul. Lipová č. 3 – hlavná budova:
Pondelok 7:30 – 18:00
Utorok 7:30 – 18:00
Streda 7:30 – 18:30
Štvrtok zatvorené
Piatok 7:30 – 18:30
Sobota 7:30 – 12:30
Výpožičný čas ul. Jovická 66 – Sídlisko JUH :
Utorok 8:00 – 16:00
Streda 9:00 – 18:00
Piatok 13:00 – 17:00
obedňajšia prestávka
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.