nezamestnanosti. Najčastejšie je ich novým domovom Rakúsko a Nemecko. Opatrovať starých a chorých ľudí chodia mladšie i staršie ženy, ktoré opúšťajú svoje rodiny na dlhé týždne. Zamýšľajú sa nad voľbou, či sa zveriť „do rúk“ agentúre, alebo byť nezávislou. Je to psychicky aj fyzicky náročná práca v cudzom prostredí. Ženy so stredoškolským, ale aj
vysokoškolským vzdelaním, sú mnohokrát dlhé hodiny „uväznené“ medzi štyrmi stenami s ťažko chorým pacientom. Mnohé to vzdajú, nevydržia.
„Ostala som stáť uprostred tvrdej reality a pokúšala sa nájsť smer – akýkoľvek. Nevyhnutnosť ma prinútila zaťať zuby, rozlúčiť sa s istotou a nastúpiť do vlaku, medzi tisícky ostatných. Som opatrovateľka a žijem dvojaký život. V tých spletitých situáciách som poznala samu seba, prekročila vlastné hranice a učila sa pokore za pochodu“ píše Angie Oravcová vo svojej knihe Spoveď opatrovateľky. „Spoznala som starobu, jej zákulisie. Mám odreté uši a dušu, no smiech a zmysel pre humor, láska v srdci, boli a sú mojimi opratami! Keď chceš brať, musíš dať!“
Možno sa Vám natíska otázka, či je možné starať sa o dve rodiny naraz. Doma i v zahraničí. Každá so žien má svoj príbeh, mnohokrát siahnu až na dno. Každá je iná a dôvody rozhodnutia vycestovať za prácou sú rôzne. Jedna nadáva a plače, druhá chváli, tretia nerozhodne tápa, hľadajúc celý život trinástu komnatu.
„Ale čo tá druhá strana? Čo si myslia o nás klienti? Mohli sme tráviť čas so svojou rodinou, vybrali sme si inú cestu... Som Prešovčanka a tu nájdete môj príbeh,“ pozýva na stretnutie s verejnosťou Angie Oravcová do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
streda, 12 apríl 2017 12:12
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je pripravená Spoveď opatrovateľky Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie s autorkou knihy Spoveď opatrovateľky - Angie Oravcovou v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Zachrániť rodinný rozpočet prácou opatrovateľky v zahraničí sa už roky snažia tisíce žien zo Slovenska, hlavne z oblastí, ktoré majú veľké percento
Zverejnené v
Knižnice



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a