Nikto nikoho nerušil, listovali, čítali, vnímali. Kto chcel, mohol si knihu aj kúpiť. Suma bola viac než symbolická, dostupná pre všetkých. Hoci sme si mysleli, že burza kníh potrvá len dva dni, ešte aj v piatok dobehli za nami chalani, či by sme im neporadili knihu pre mladšieho súrodenca, alebo len tak, pre seba.
Knižná obývačka opäť po roku privítala študentov zo zahraničia – z Bulharska, Česka, Španielska a Turecka. Štyria mladí ľudia študujúci v rámci programu Erasmus a členovia ESN Trnava, čítali našim svoje obľúbené rozprávky v rodnom jazyku. Vďaka tlmočníčke Miške, prezidentke ESN, mohla prebiehať diskusia, v rámci ktorej sa žiaci dozvedeli aj to, ako sa študuje v Španielsku, s akými problémami sa stretávajú ich rovesníci v Bulharsku, ale aj to, že Ilker z Turecka nepozná ani jeden turecký seriál. Aničke z Čiech sme rozumeli všetci.
Knižnú obývačku navštívili aj ďalší vzácni hostia, naši priatelia z Aliancie Fair – play. Martin, Paľo a Laura s nami strávili presne toľko času, koľko mohli. Čítali rozprávky svojho detstva, komunikovali, bavili sa s nami a my s nimi. A to merali cestu až z Bratislavy. Kvôli nám. Sme im vďační. No naša vďaka patrí aj FMK UCM v Trnave, ktorá nám bez váhania poskytla odvoz pre študentov z ESN. A, samozrejme, aj Miške, našej vernej tlmočníčke.
Hoci sa dnes marec skončil, aktivity súvisiace priamo či nepriamo s knihou nekončia. Do konca roka pokračuje čitateľská súťaž tretiakov. Majú veľkú podporu od kamarátov z celého Slovenska. Sami, alebo s pomocou rodičov napísali našim o svojich začiatkoch s knihou, poslali im svoje obľúbené knihy, sladkosť, drobnosť na pamiatku. Krásne gesto. S rovesníkmi z Chminianskych Jakubovian si vymenia listy o tom, ako prežívali marcové čítanie a čo to pre nich znamenalo. Stačí málo a vzdialenosť či akékoľvek rozdiely sa stratia. Malé povzbudenie je niekedy viac ako prehováranie. Tí naši majú šťastie. Nechýba im chuť pracovať na sebe a túžba ísť za svojím snom.
Monika Podolinská
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-