Projekcia súťažných aj nesúťažných filmov prebiehala celý deň. Súťažné filmy zoradené do troch hodinových blokov si pozrela odborná porota v zložení: Mgr. art. Peter Dimitrov ArtD, Mgr. art. Ľubomír
Viluda a Mgr. art. Ivan Kršiak, profesionálni filmári a zároveň pedagógovia vysokých filmových škôl. V čase rozhodovania o výsledkoch si mohli diváci pre inšpiráciu pozrieť krátke filmy vytvorené v roku 2011 na workshope UNICA v Luxembursku, kde Slovensko reprezentovali dve členky Gemerfilmu - Lea Máriássy a Alexandra Borzy ako tímlíderka.
O tom, že pre porotu rozhodovanie nebolo jednoduché, svedčia výsledky. V kategórii D bola úroveň veľmi vyrovnaná, pričom nikto “nevytŕčal z davu”, takže nebolo možné udeliť 1. miesto. V skupine A najmladších autorov zastúpenej prevažne animovanými filmami to bolo podobné, s tým rozdielom že jeden z filmov bol výnimočný, takže bolo udelené 1. miesto kolektívu autorov pri CVČ Domino v Košiciach za film Ranená breza. Za najhodnotnejšiu môžeme považovať skupinu C (16 až 19 rokov), kde bolo niekoľko veľmi kvalitných filmov, takže rozhodovanie o oceneniach bolo najťažšie. Napokon sa porota rozhodla prideliť až dve sošky GOSkara spolu s prvým miestom. Autori Balázs Tisza z Košíc (animácia Hra) a Enrik Bistika z Medzeva (hraný film Weed) dokázali svoje kvality už v predošlom ročníku, keď po postupe z krajskej súťaže zožali zaslúžený úspech aj v rámci celoslovenského kola. V skupine B si odniesla 1. miesto tvorivá skupina Zemiaky v Šuvke z Košíc za animáciu PF 2012.
Na druhých a tretích miestach, ale aj bez ocenenia s odporučením poroty v zmysle propozícií postúpilo na celoslovenské kolo súťaže, ktoré sa uskutoční v Bratislave 8. – 10. júna 2012, celkom 19 filmov. Všetkým úspešným blahoželáme a ostatným zúčastneným prajeme nové inšpirácie do tvorby pre budúci ročník súťaže.
Pre náš región získal 2. miesto v kategórii D Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý už tradične prispel dokumentárnym filmom z prostredia Slovenského krasu, tentokrát o Silickej ľadnici. Postúpiť do celoslovenskej súťaže sa podarilo aj Alexandre Borzy z Rožňavy s hraným filmom Stres.
Za finančnú podporu organizátori a filmári ďakujú Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.
{gallery}kultura/film/cineama{/gallery}
V Ý S L E D K Y
CINEAMA 2012 – krajská súťaž, 14. 4. 2012 Rožňava
SKUPINA A
|
1. miesto |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
S rozvojom moderných technológií nastáva na poli prednesu poézie nová éra. Film Ranená breza je priekopníkom práve v tejto oblasti. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Kolektív autorov pri CVČ Domino, Košice |
|
|
|
Stredoškoláci majú svoje tablá vo výkladoch obchodov, náš filmový klub svoje tablo zavesil na YouTube |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
A/ Filmový krúžok Dobrej víly Kesaj, Košice |
|
|
|
Malý školský horor zapríčinený výmenou. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Panocová, Adriána Rašiová, Košice |
|
|
|
Prešibaná myš je opäť na scéne. |
||
|
|
||
|
A/ Katarína Amrichová, Košice |
|
|
|
Leto, žabka, krokodíl, mucha a čitateľka v jednu chvíľu na jednom mieste. |
||
|
|
||
|
A/ Trieda 7.B, ZŠ Ul. Ing. Kožucha 11, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Téma je zima. Žiaci samostatne navrhli celý dej. Korčuľovanie, pukanie ľadu, potápanie sa a pomoc druhého človeka. |
||
|
|
||
|
Skupina B |
||
|
1. miesto |
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Čo nás čaká v roku 2012 ? |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
B/ Kolektív študentov SSUŠF, Košice |
|
|
|
Mesto Košice očami študentov tretieho ročníka Filmovej školy – záverečná ročníková práca. |
||
|
|
||
|
B/ Tvorivá skupina Zemiaky v ŠUVKE, Košice |
|
|
|
Tajomstvá ukryté v notesoch. |
||
|
|
||
|
Skupina C |
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu hru, ktorá sa hrá trochu inak |
||
|
|
||
|
1. miesto |
||
|
C/ Enrik Bistika, Košice |
|
|
|
Film nie je propagáciou škodlivých látok, ale ilustráciou toho, kam môže dospieť dnešná mladá generácia o 50 rokov. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
C/ Dániel Bóta, Balázs Tisza, Košice |
|
|
|
Film nám predstaví jednu ženu, ktorá žije mimo mesta. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
C/ Peter Výrostko, Košice |
|
|
|
Príbeh o skorumpovanom policajtovi. Do príbehu však zasiahne niekto iný, neznámy, ktorý zoberie spravodlivosť do vlastných rúk. Aj keď možno brutálnejšie než by sa čakalo. |
||
|
|
||
|
C/ Alexandra Borzy, Rožňava |
|
|
|
stres pred skúškou... |
||
|
|
||
|
Skupina D |
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Kóňa, Rožňava |
|
|
|
Dokument o Silickej ľadnici, ktorej vstupná časť je čiastočne zaľadnená. |
||
|
|
||
|
2. miesto |
||
|
D/ Vladimír Baran, Košice |
|
|
|
Poetický film na motívy poézie a životných myšlienok básnika Milana Rúfusa |
||
|
|
||
|
3. miesto |
||
|
D/ Vladimír Olšavský, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Film k roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. |
||
|
|
||
|
Postup na celoslovenskú súťaž |
||
|
D/ Bc. Štefan Bartko, Sp. Nová Ves |
|
|
|
Ryžovanie zlata na Ďurkovci. |
||
|
|
|
|
|
D/ Ivan Frankovič, Spišská Nová Ves |
|
|
|
Animovaný dokument o filmárskej tvorivej dielni Východná minúta v Bardejove. |
||
Anežka Kleinová
{jcomments on}

































Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm usporiadalo tento rok už 16. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2012. Súťaž sa uskutočnila v sobotu 14. apríla 2012 v Galérii GOS. Cineama je najstaršia a najprestížnejšia celoslovenská postupová súťaž, ktorá vytvára priestor na prezentáciu neprofesionálnej filmovej tvorby, vzájomnú konfrontáciu aj inšpiráciu autorov. Jedným z hlavných cieľov je rozvíjať ich talent a zvyšovať technickú aj umeleckú hodnotu vytvorených diel v spolupráci s odborníkmi na rozborových diskusiách na všetkých úrovniach súťaže.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-