jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“
Druhým podujatím bol VIII. medzinárodný workshop paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“ s prednáškami o renesancii štítnickej čipky, o čipke z banskobystrického regiónu, o jej tradícii v Rejdovej, doplnenými premietaním dokumentárnych filmov, výstavou mnohých krásnych hotových čipiek a s neodmysliteľnou praktickou časťou v tvorivých dielňach, kde účastníčky zo Slovenska, Poľska a Maďarska predviedli svoje umenie v plnej kráse.


Záujem o obidve podujatia nás priviedol do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde sa v rámci AAE konali dva koncerty i celý workshop paličkovanej čipky. Radi sme ho navštívili, pretože nás zaujímalo ako táto vzácna budova po nedávnej zásadnej rekonštrukcii zmenila svoju vizuálnu podobu. Mali sme šťastie, lebo po budove nás osobne previedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná a svojou zanietenosťou nás presvedčila, že ich dlhodobá bohatá činnosť bude úspešne a zaujímavo pokračovať a rozvíjať sa aj naďalej. Nemusela sa chváliť, lebo exteriér aj interiér sa chválil sám, a ak niekto chválil, tak sme to boli my, ktorí sme obdivovali estetiku prostredia, jeho účelové zariadenie a vybavenie, ktoré už privítalo mnoho umenia, kultúry a vzdelávania chtivých detí i dospelých.
Táto prízemná budova s vybudovaným podkrovím, s átriom a dvorom so samostatným vstupom z ulice nesie názov Dom tradičnej kultúry Gemera a nachádza sa v centre Rožňavy na Betliarskej ul. č. 8. Dom bol postavený v roku 1907 pre Katolícky tovarišský spolok a dnes je zapísaný do zoznamu pamiatkovo chránených objektov. Stavali ho dobrovoľníci z milodarov, alebo učni v rámci svojej praxe. Dom od prvopočiatku slúžil kultúre, stretávali sa tu rôzne spolky a organizovali sa vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia. Po roku 1948 budova prešla do majetku štátu a od roku 1953 tu má až do súčasnosti sídlo Gemerské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.
Komplexná obnova objektu bola ukončená v apríli 2015 a okamžite sa v nej naštartovali mnohé aktivity. Budova má na prízemí veľkú multifunkčnú spoločenskú sálu, štyri priestranné miestnosti, výstavnú sálu a v podkroví kancelárske priestory pre pracovníkov a denné miestnosti pre lektorov. Multifunkčná spoločenská sála s príjemnou akustikou, ako stvorená pre komorné koncerty, je navyše veľmi dômyselne vybavená osvetľovacou, projekčnou aj ozvučovacou technikou. Osvetľovací bodový výstavný systém a kliprámy ľahko zmenia priestor na galériu, špičkový digitálny projektor a projekčné rolovacie plátno (5x7m) zas premenia sálu na digitálne kino. Ozvučenie prostredníctvom
priestorového systému reproduktorov, zosilňovačov, mixpultu, DB prehrávača a bezdrôtových mikrofónov umožňuje nielen produkciu reprodukovanej hudby, ale aj dokonalé ozvučenie pri konferenciách. Sála pojme cca 120 návštevníkov a na kvalitných stoličkách umožní všetkým prítomným vychutnať si v pohodlí najrôznejšie podujatia. My sme mali túto možnosť dva razy. V piatok, v rámci AAE tu účinkovala sopranistka Barbora Ďubeková so sprievodom Juraja Liberu na akordeóne, ktorý mal zároveň veľmi zaujímavú prednášku o hudbe Európy od baroka až po dnešok, a v nedeľu pri koncerte sláčikového kvarteta Symphonic News Quartet.
Dve ďalšie miestnosti sú už zariadené ako tradičné remeselnícke dielne: tkáčska a hrnčiarska, kde sa už konalo nejedno kreatívne podujatie pre deti či pre dospelých o tradičnom spracovaní textilných surovín a o tradičnom hrnčiarstve na Gemeri, spojené s praktickými ukážkami tkania, paličkovania, práce s textilom, modelovania z hliny či točenia na hrnčiarskom kruhu. Do oboch dielní k súčasnému vybaveniu (autentické i nové krosná, časti autentického ľudového nábytku, materiál na tkanie, hrnčiarsky kruh, hlina, dosky na modelovanie, valčeky, špachtle) pribudnú ešte tri elektrické hrnčiarske kruhy, valcovací stôl na hlinu, lis na hlinu a tiež elektrická vypaľovacia pec. Všimli sme si aj estetické usporiadanie zariadenia a predmetov, tvorbu priestorov podľa jedného umeleckého konceptu, páčili sa nám aj rôzne nečakané nápady, napríklad tajné ukrytie umývadla zamaskovaním v starožitnej skrini, či využitie peľastí pôvodných rejdovských postelí na neobvyklú vešiakovú stenu.
V ďalších miestnostiach, ktorých zariadenie je ešte potrebné doplniť, sa pripravuje kino-kaviareň, audiovizuálna a počítačová „učebňa“, ktorá má za cieľ poskytnúť interaktívne vzdelávacie moduly z regionálnej výchovy, získať na danú tému teoretické znalosti i vedomosti o tom „ako to kedysi bolo“ a následne v tvorivých dielňach využiť ponúknutú možnosť odskúšať si rôzne techniky. Vrátane varenia, pečenia či zdobenia perníkov, tkania, paličkovania, výroby keramiky a pod. O ďalšej pripravovanej zaujímavosti – gastrodielni či tradičnej kuchyni starých mám nám pani Helena Novotná o. i. povedala: “Myslím si, že toto je úplne prvá lastovička, možno aj v rámci Slovenska, minimálne však v rámci kultúrnych zariadení. Má to byť akési „živé múzeum“ zariadené v štýle gemerskej kuchyne so stavanou pecou na pečenie chleba (vhodná replika z obdobia konca 19. storočia). Samozrejme vrátane moderných spotrebičov, aby sa vyhovelo hygienickým normám. Plánujeme tu prezentáciu prípravy tradičných gemerských jedál, ale postupne aj z iných regiónov, či z rôznych národných kuchýň, vždy podľa ročného obdobia či kalendárnych sviatkov. Máme napríklad v pláne spolupracovať s miestnymi producentmi domácich výrobkov, aby tradičné jedlo bolo pripravené z tradičných surovín, ktoré bude možné u nás aj zakúpiť. Chceme poskytnúť služby z oblasti tradičnej ľudovej kultúry komplexne.“ Pri jej ďalších slovách sme už cítili vôňu čerstvého chleba, videli k peci s prípeckom pristavenú lavicu, ktorá sa používala ako pracovná a odkladacia plocha, nad ňou zavesenú poličku na riad a kuchynské náčinie, stolček, na ktorom bolo miesto na lavór a vedro s vodou, stôl s lavicami a drevenými lyžicami – a gemerské guľky k tomu...
A pritom akoby sme počuli ľudový spev, rozhliehajúci sa z dvora – átria Domu. Tam na novom vytvorenom pevnom pódiu sa už konalo niekoľko rôznych pútavých podujatí pre deti i dospelých, napríklad aj cyklické Folklórne večery pod platanom, kde znela ľudová hudba a spev v podaní viacerých folklórnych súborov. Naposledy, len dva dni pred našou návštevou to bola folklórna skupina Lehoťanka z neďalekej Čiernej Lehoty.
Činnosť GOS je veľmi bohatá, svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, podporuje, oživuje a uchováva tradičnú ľudovú kultúru, podporuje záujmovú umeleckú činnosť, realizuje kultúrne vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre široký okruh záujemcov, konkrétne za necelý polrok od slávnostného otvorenia priestorov uskutočnené a zamerané na poznávanie techník a zdokonalenie zručností detí v tradičných remeslách, paličkovanie, tkanie, plstenie, háčkovanie, modelovanie z hliny, točenie na hrnčiarskom kruhu, drotárske vypletanie, varenie z receptára starej mamy, výroba jednoduchých hudobných nástrojov,
rytmicko-melodické využitie tradičných detských hračiek, čítanie rozprávok, škola tanca, stretnutie a zábava s rozprávkovými postavičkami, letná škola animovaného filmu, vystúpenia hudobných skupín, rozprávanie o dávnych zvykoch a tradíciách, poznávanie prírody, ľudová hudba, spev a tanec v spoločnosti gemerských folkloristov, výtvarné spektrum, premietanie filmov z expedičnej kamery s dávkou dobrodružstva, objavovania, adrenalínu a napätia, prezentácia a propagácia umelcov regiónu, výstavy, kurzy, súťaže, interaktívne prednášky... nedá sa všetko vypočítať. A to ešte pracovníci GOSu majú v zálohe mnoho ďalších plánov, zámerov a nápadov. Napríklad pripravujú programy nielen pre cieľové skupiny detí či dospelých, ale myslia aj na náhodných návštevníkov a turistov, pre ktorých chystajú možnosť príjemného a užitočného strávania voľného času: „Ponuka pre rodiny s deťmi by mala byť víkendová, keď každý člen rodiny si nájde to svoje.
Otecko si vytočí keramický džbán, mamka sa naučí niečo uvariť a deti zabavíme či už filmom, tanečným domom, výrobou jednoduchých a pre deti tvorivo prístupných upomienkových predmetov z ľahko prístupných materiálov,“ prezradila jedno z pripravovaných predsavzatí pani riaditeľka.
Keď sme ešte po prehliadke výstavy drevorezieb Magdalény Pálenčárovej z Čečejoviec a po príjemnom posedení na podstienke domu plní dojmov odchádzali domov, všimli sme si na fasáde domu sochu sv. Floriána. Či bol patrónom staviteľov tohto domu, alebo či ho mal ochrániť pred požiarom nevieme, ale my sme mu hneď prisúdili úlohu, aby rozduchával oheň štedrosti v srdciach donorov GOSu a aby v zárodku hasil požiare núdze a nedostatku prostriedkov pre jeho nezastupiteľnú činnosť v oblasti kultúry, osvety a vzdelávania v tomto vzácnom regióne.
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík

































Uplynulý víkend, v dňoch 18. – 21. 9 2015, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave usporiadalo dve veľké medzinárodné podujatia. Prvým z nich bola medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae in Via Gothica, ktorej už 14. ročník previedol poslucháčov po pôsobivých historických miestach Gemera, Abova a Spiša (Štítnik, Rožňava, Čečejovce, Markušovce, Betliar) a na šiestich koncertoch srdečne privítal významných umelcov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Maďarska (komorný súbor Cuore Barocco, čembalistka Magdalena Rainko z Poľska, speváčka Andrea Škarbová, sláčikové kvarteto Symphonic News Quartet, harfistka Stanislava Ramešová a huslista Roman Fedchuk, obaja pôvodom z Ukrajiny, teraz pôsobiaci v Čechách, speváčka Nadežda Chrobáková, barokový súbor Marquise z 




Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-