Ešte raz o prehliadke speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2010 Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Chromeková
Dňa 17. decembra 2010 sa už po tridsiatykrát uskutočnila v Tisovci regionálna prehliadka speváckych zborov Daxnerov Tisovec. BBSK – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Tisovec – oddelenie kultúry a športu zorganizovali tento jubilejný ročník v predvianočnej atmosfére. Prehliadky sa zúčastnilo 8 speváckych zborov a už tradične sa vo vestibule predstavili aj ľudoví remeselníci. Návštevníci tak mohli obdivovať i zakúpiť si výrobky zo šúpolia, medovníčky, háčkované vianočné ozdoby či prestieranie a vyrezávané výrobky z dreva. Predvianočnú atmosféru výstavy Vianočná nálada umocnilo aj vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy
V mene organizátorov všetkých účinkujúcich aj návštevníkov na podujatí privítal Mgr. Štefan Sabó, člen Mužského spevokolu Dr. Sama Daxnera a vedúci oddelenia kultúry a športu Mestského úradu v Tisovci a tiež primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč.
Na úvod sa predstavil detský spevácky zbor Lykovienky pod vedením Mgr. Marty Svobodovej, ktorý pracuje pri ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci už 34 rokov. Ďalej vystúpil spevokol zložený zo žiakov a pedagógov Evanjelického gymnázia v Tisovci EGT VOICE pod dirigentským vedením Mgr. Jany Bosákovej. Spevokol dosahuje vynikajúce výsledky na súťažných prehliadkach a v tomto roku sa mu podarilo vydať aj druhé CD pod názvom He is able. Medzi zaujímavé úspechy patrí aj víťazstvo v Gospelovej hitparáde rádia Lumen so skladbou Kvapka.
Na prehliadke vystúpil aj jeden z najstarších spevokolov na Slovensku a to – Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera. Pôsobí už úctyhodných 133 rokov (založil ho v r. 1877 Samo Daxner) a za svoju nepretržitú dlhoročnú činnosť prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje Mgr. Gabriela Rufusová. Dvaja členovia tohto spevokolu a tohtoroční jubilanti, pán Ivan Maťko a Juraj Brož, si z podujatia odniesli okrem zážitkov, aj ocenenie Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.
Prehliadka pokračovala vystúpením Spevokolu Nádej pri Evanjelickej cirkvi a. v. z Revúcej, ktorý vedie Mgr. Jaroslav Petr, Speváckeho zboru Rimava mesta Hnúšťa pod vedením Mgr. Alžbety Dúbravskej, Speváckeho zboru pri Základnej umeleckej škole v Revúcej, opäť pod vedením Mgr. Jaroslava Petra, ktorý si za svoj strhujúci výkon od publika vyslúžil úprimné „ standing ovation“.
V závere sa so svojím repertoárom predstavili ešte Spevácky zbor Bona fide pod vedením PaedDr. Jany Dobrockej a Vokálne kvarteto s umeleckým vedúcim Mgr. Tiborom Lévaym z Rimavskej Soboty. Tieto dve spevácke zoskupenia ostali na pódiu až do samotného záveru. Pridal sa k nim ešte Spevácky zbor pri ZUŠ v Revúcej, aby svojím spevom vzdali hold skladateľovi Mgr. Petrovi Ličkovi, ktorý vo svojej ďakovnej reči neskrýval dojatie.
V úplnom závere pri svetle sviečok a za prítomnosti všetkých speváckych zborov odznela skladba Tichá noc, svätá noc, ktorá bola krásnou bodkou za vydareným programom a krásnym podujatím.
Je tradíciou, že organizátori prehliadky každoročne pozývajú aspoň jeden spevácky zbor ako hosťa. Ani tento ročník nebol výnimkou, ale hosťujúci zbor Máj zo Žiliny ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu nepriaznivého počasia. Členkou tohto zboru je aj vnučka Dr. Sama Daxnera Gordana Daxnerová, ktorá zaslala pozdravný list všetkým účastníkom prehliadky.
Primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková vyjadrili poďakovanie všetkým účastníkom prehliadky a vedúcim zborov odovzdali ďakovné listy.
Po spoločnej večeri sa speváci v dobrej pohode rozišli s pocitom pekného umeleckého zážitku so želaním, ktoré v príhovore predniesol Mgr. Štefan Sabó: „Želám si len jedno, kiež nás naša spoločná prehliadka speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec prežije.“
Jaroslava Chromeková
GMOS Rimavská Sobota
{gallery}kultura/spevokol/dt{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-