gemerských miest a obcí už jedenástykrát možnosť preniesť sa v čase do dôb dávno minulých a zažiť jedinečnú atmosféru vo vzácnych gotických chrámoch. Takéto spojenie klasickej hudby, sakrálnej architektúry ako i hovoreného slova je určite pastvou nielen pre uši, ale aj oči a dušu návštevníkov.
Tento rok som podobným lákadlám neodolal ani ja a s priateľkou sme sa 21.9. 2012 premiérovo zúčastnili slávnostného otvorenia už 11. ročníka festivalu v starobylom evanjelickom kostole v Štítniku, ktorého priestormi sa niesli tóny klasickej hudby v podaní Zemplínskeho akordeónového tria.
Keďže kultúra na Slovensku rozhodne nemá na ružiach ustlané (a na Gemeri zvlášť), rád využijem každú príležitosť, ktorá sa v našom regióne vyskytne. Inak tomu nebolo ani teraz, napokon, zo susednej Muránskej doliny to máme do Štítnika blízko, preto som ani chvíľu neváhal a festival navštívil. Vo mne ako milovníkovi klasickej hudby a umenia (ako samouk sa venujem klasickej gitare) zanechal viac ako hodinový koncert hlboké dojmy, veď pohľad na majstrovské fresky zo 14. storočia za zvuku skladieb majstrov baroka (Bach, Vivaldi a i.) a v podaní kvalitných hudobníkov má svoje osobité a neopakovateľné čaro. O tom, že spokojných návštevníkov bolo viac, svedčí aj úprimný aplauz, ktorým si publikum vyžiadalo ešte niekoľko prídavkov. Mrzí ma však, že tak kvalitné kultúrne podujatia nenavštevuje viac ľudí. Záujem zo strany verejnosti o ne určite je, treba len zapracovať na ich propagácii nielen v rámci usporiadateľských miest a obcí, ale aj celého Gemera či susedných regiónov. Len tak totiž zabezpečíme hlavný cieľ podobných kultúrnych podujatí - jedinečnou formou priblížiť umenie ľuďom a v neposlednom rade vštepiť hrdosť na svoj rodný kraj, jeho históriu a kultúru. Veď Gemer má toho všetkého na rozdávanie. Preto ostáva dúfať, že počas nasledujúceho 12. ročníka si nájde cestu na festival viac obdivovateľov klasickej hudby i sakrálnej architektúry zároveň. V súvislosti s vyhlásením Košíc za európske hlavné mesto kultúry 2013 predstavitelia GOS už teraz avizujú niekoľo zaujímavých prekvapení, ktoré by si milovníci umenia rozhodne nemali nechať ujsť.
Marek Valko
{jcomments on}
nedeľa, 23 september 2012 17:24
Otvárací koncert Ars Antiqua Europae in Via Gothica v Štítniku zanechal vo mne hlboké dojmy Doporučený
Napísal(a) Marek Valko
"ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA je uznávaným medzinárodným koncertným podujatím sólistov a umeleckých súborov historickej hudby, ktoré napĺňa ideu objavovania, mapovania a prezentácie hudby európskych regiónov, čím sa hlási k myšlienke európskej integrácie, ale aj spoznávaniu diferencovaných kultúr jednotlivých krajín Európy. Kto zažije atmosféru aspoň jedného z koncertov, neostane mu v srdci trpkosť či žiaľ. Jeho myseľ zabudne na každodenný zhon a zaletí niekam vyššie a vyššie."
Toľko oficiálne slová hlavného organizátora festivalu, Gemerského osvetového strediska (GOS), vďaka ktorému majú obyvatelia
Zverejnené v
Koncerty
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.