Koncert Štátnej filharmónie z Košíc s dirigentom Gabrielom Rovňákom začal pôsobivou slávnostnou predohrou Naše Slovensko od Mikuláša Moyzesa. Dramaturgicky bol koncert pripravený tak, aby na ňom odzneli najmä diela inšpirované prírodou, čo bolo zrejmé už z názvov jednotlivých skladieb – Johann Strauss: Z hôr, Slávnosť kvetov, Johann Strauss ml.: V zamrznutom lese, Slávik, Medzi hromami a bleskami, ale i Dvořákove Slovanské tance (č.1, č. 8, č. 10) a skladby Georga Bizeta Farandole z hry Arlesanka a predohru k opere Carmen ocenilo prítomné mnohopočetné publikum úprimným potleskom. Koncert bol na vynikajúcej hudobnej úrovni a priniesol nevšedné hudobné zážitky všetkým prítomným, medzi ktorými boli zastúpené všetky generácie.
Orchester i dirigent si však pre prítomných pripravili aj dve „čerešničky“. Počas koncertu dirigent pred uvedením skladby V zamrznutom lese, vtipne a „sprisahanecky“ vyzval obecenstvo k spolupráci, vediac, čo sa v strede skladby udeje: „keďže už na skúškach orchestra dvaja neudržateľní sólisti nie a nie skončiť svoj part.“ V skladbe sa výrazne ozýval aj spev kukučky i iného vtáčika, keď zrazu v kadencii skladby prišlo k spevnému „súboju“ dvoch sólistov, ktorí na svojich nástrojoch vyludzovali tóny takmer na nerozoznanie od spevu ozajstných vtákov a zjavne, a aj očividne bojovne, súťažili v tom, kto je lepším vtáčikom-speváčikom. Keď ich súťaženie nemalo konca-kraja, dirigent znamením vyzval divákov, aby potleskom rozsúdili a rovnakým dielom ocenili spev oboch vtáčikov, aby tak orchester konečne mohol dohrať skladbu do konca. Toto milé zaktivizovanie divákov a výzva k zasiahnutiu do deja skladby všetkých prítomných veľmi pobavila. Ďalším vstupom obecenstva do koncertu bol výkon dvoch lesníkov, ktorí sa na okamih stali vysunutými členmi orchestra a do jeho nástrojového obsadenia zaradili aj dve poľovnícke pušky. Výstrelom z nich na pokyn dirigenta presnou salvou umocnili záverečné tóny skladby a vlastne aj celého koncertu.
Príjemný pocit z krásne prežitého večera, z hudobného zážitku i zo spomenutých improvizácií ešte dlho vyvolával úsmev na tvárach všetkých prítomných.
A kto sa podieľal na tomto jedinečnom zážitku?
Organizátorom festivalu Revúcke augustové koncerty, v roku 2011 je to už jeho 5. ročník, je nezisková organizácia Quirinius pri Rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej. Ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, jej jednou z úloh je zabezpečovať prostriedky na obnovu a čo najkomplexnejšie zreštaurovanie významných kultúrnych pamiatok Gemera. Prvotným poslaním Quirinius n. o. je organizovanie zimného festivalu vážnej hudby Revúcke adventné koncerty a jeho ekvivalentu Revúcke augustové koncerty, ktoré sú známe pod spoločným názvom RAK. Oba festivaly, obsadené významnými a vynikajúcimi interpretmi, sú hlavnými programovými piliermi organizácie, ktorá už od roku 2005 kultúrne obohacuje mesto Revúca a jeho okolie. Predsedom správnej rady a hlavným organizátorom festivalu je Mgr. art. Andrej Štafura.
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. V krátkom čase dosiahla uznanie odborníkov i verejnosti a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Koncertovala na medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách európskych krajín, ale aj v Severnej Amerike a v Ázii. V súčasnosti má orchester takmer 90 profesionálnych hudobníkov, šéfdirigentom je Zbyněk Müller. ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlasové a televízne spoločnosti a nahrávacie štúdiá (160 CD) a je hlavným organizátorom medzinárodných festivalov – Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia Ars Nova Cassovia. Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od baroka po hudbu 21. storočia a je zamerané na najširší okruh divákov so snahou osloviť všetky generácie a propagovať klasické interpretačné umenie na Slovensku aj v zahraničí.
Dirigent MgA. Gabriel Rovňák (nar. 1983) je rodák z Bratislavy, absolvent Konzervatória v Bratislave a odboru dirigovanie orchestra na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Popri štúdiu pôsobil ako dirigent Komorného orchestra mesta Blanska a prípravných oddelení detského speváckeho zboru Primavera v Brne. Patrí k zakladajúcim členom občianskeho združenia Soozvuk a je zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia mladých umelcov v Bratislave. Organizačne pripravil Festival komornej hudby Collegium baroque a spolupracuje na príprave a realizácii iných koncertov. Pripravil hudobný vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Počas svojej dirigentskej praxe naštudoval niekoľko operných predstavení, premiéroval skladby súčasných skladateľov a spolupracoval s mnohými orchestrami a speváckymi zbormi. Teraz pôsobí aj ako asistent dirigenta Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým sa prezentoval v európskych i zámorských krajinách.

Kameňolom. V obci Muráň boli v roku 1959 otvorené dva kameňolomy s drvičmi: Na Homôlkach (za cintorínom) a Hálovom vŕšku (smer Predná Hora). (Z priloženej fotografie vidieť, že v pieskovni pracovali aj mnohé ženy.) V Muráni sa však už predtým využíval kameňolom na Hrboch (smer Tisovec), najmä od čias, keď sa 10. novembra 1940 začala stavať železnica Revúca – Tisovec.
Pretože sa v kameňolomoch už dávno nepracuje, príroda svojím pôsobením priestory pomaly navracia do podoby prírodného útvaru. A ako vidíme, kameňolom sa v súčasnosti dá využiť aj na kultúrne podujatia – i na koncert veľkého symfonického orchestra. Kým sa však rozhodlo o uskutočnení koncertu v tomto areáli, viacerí hudobní experti si podrobne preskúmali terén a najmä jeho akustiku a rozhodli, že prostredie zodpovedá ich odborným kritériám. V priestranstve z troch strán obklopenom mohutnými skalnými stenami hudba znela veľmi prirodzene a mäkko a zvuk sa s ľahkosťou rozplýval do voľného priestoru. Prírodná akustika umocnila hudobnú produkciu, poslucháči si hudbu dostatočne vychutnali a koncert všetkým priniesol nezabudnuteľný zážitok.
Pôsobivý koncert s vynikajúcimi hudobníkmi i dirigentom bol dôstojným ukončením tohtoročných Revúckych augustových koncertov, poctou Medzinárodnému roku lesov a zároveň aj oslavou lesa a prekrásnej prírody Muránskej planiny.
Mgr. Marta Mikitová, Levice
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/hudba/koncert{/gallery}
{jcomments on}

































Piaty ročník festivalu Revúcke augustové koncerty vyvrcholil 3. septembra 2011 koncertom Štátnej filharmónie Košice v netradičnom, unikátnom a jedinečnom prostredí Národného parku Muránska planina - pod Muránskym hradom, v priestoroch jedného z kameňolomov pri obci Muráň. Vo vzácnej symbióze ľudského umenia a umenia prírody. Bez elektrického ozvučenia, bez prídavnej podpornej techniky, bez zosilňovačov, bez osvetlenia – s hudbou hranou naozaj naživo. Experiment (na Slovensku sa koncert v takomto prostredí ešte nekonal) organizátorovi koncertu - neziskovej organizácii Quirinius z Revúcej vyšiel na jednotku.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-