Koncert Štátnej filharmónie z Košíc s dirigentom Gabrielom Rovňákom začal pôsobivou slávnostnou predohrou Naše Slovensko od Mikuláša Moyzesa. Dramaturgicky bol koncert pripravený tak, aby na ňom odzneli najmä diela inšpirované prírodou, čo bolo zrejmé už z názvov jednotlivých skladieb – Johann Strauss: Z hôr, Slávnosť kvetov, Johann Strauss ml.: V zamrznutom lese, Slávik, Medzi hromami a bleskami, ale i Dvořákove Slovanské tance (č.1, č. 8, č. 10) a skladby Georga Bizeta Farandole z hry Arlesanka a predohru k opere Carmen ocenilo prítomné mnohopočetné publikum úprimným potleskom. Koncert bol na vynikajúcej hudobnej úrovni a priniesol nevšedné hudobné zážitky všetkým prítomným, medzi ktorými boli zastúpené všetky generácie.
Orchester i dirigent si však pre prítomných pripravili aj dve „čerešničky“. Počas koncertu dirigent pred uvedením skladby V zamrznutom lese, vtipne a „sprisahanecky“ vyzval obecenstvo k spolupráci, vediac, čo sa v strede skladby udeje: „keďže už na skúškach orchestra dvaja neudržateľní sólisti nie a nie skončiť svoj part.“ V skladbe sa výrazne ozýval aj spev kukučky i iného vtáčika, keď zrazu v kadencii skladby prišlo k spevnému „súboju“ dvoch sólistov, ktorí na svojich nástrojoch vyludzovali tóny takmer na nerozoznanie od spevu ozajstných vtákov a zjavne, a aj očividne bojovne, súťažili v tom, kto je lepším vtáčikom-speváčikom. Keď ich súťaženie nemalo konca-kraja, dirigent znamením vyzval divákov, aby potleskom rozsúdili a rovnakým dielom ocenili spev oboch vtáčikov, aby tak orchester konečne mohol dohrať skladbu do konca. Toto milé zaktivizovanie divákov a výzva k zasiahnutiu do deja skladby všetkých prítomných veľmi pobavila. Ďalším vstupom obecenstva do koncertu bol výkon dvoch lesníkov, ktorí sa na okamih stali vysunutými členmi orchestra a do jeho nástrojového obsadenia zaradili aj dve poľovnícke pušky. Výstrelom z nich na pokyn dirigenta presnou salvou umocnili záverečné tóny skladby a vlastne aj celého koncertu.
Príjemný pocit z krásne prežitého večera, z hudobného zážitku i zo spomenutých improvizácií ešte dlho vyvolával úsmev na tvárach všetkých prítomných.
A kto sa podieľal na tomto jedinečnom zážitku?
Organizátorom festivalu Revúcke augustové koncerty, v roku 2011 je to už jeho 5. ročník, je nezisková organizácia Quirinius pri Rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej. Ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, jej jednou z úloh je zabezpečovať prostriedky na obnovu a čo najkomplexnejšie zreštaurovanie významných kultúrnych pamiatok Gemera. Prvotným poslaním Quirinius n. o. je organizovanie zimného festivalu vážnej hudby Revúcke adventné koncerty a jeho ekvivalentu Revúcke augustové koncerty, ktoré sú známe pod spoločným názvom RAK. Oba festivaly, obsadené významnými a vynikajúcimi interpretmi, sú hlavnými programovými piliermi organizácie, ktorá už od roku 2005 kultúrne obohacuje mesto Revúca a jeho okolie. Predsedom správnej rady a hlavným organizátorom festivalu je Mgr. art. Andrej Štafura.
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. V krátkom čase dosiahla uznanie odborníkov i verejnosti a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Koncertovala na medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách európskych krajín, ale aj v Severnej Amerike a v Ázii. V súčasnosti má orchester takmer 90 profesionálnych hudobníkov, šéfdirigentom je Zbyněk Müller. ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlasové a televízne spoločnosti a nahrávacie štúdiá (160 CD) a je hlavným organizátorom medzinárodných festivalov – Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia Ars Nova Cassovia. Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od baroka po hudbu 21. storočia a je zamerané na najširší okruh divákov so snahou osloviť všetky generácie a propagovať klasické interpretačné umenie na Slovensku aj v zahraničí.
Dirigent MgA. Gabriel Rovňák (nar. 1983) je rodák z Bratislavy, absolvent Konzervatória v Bratislave a odboru dirigovanie orchestra na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Popri štúdiu pôsobil ako dirigent Komorného orchestra mesta Blanska a prípravných oddelení detského speváckeho zboru Primavera v Brne. Patrí k zakladajúcim členom občianskeho združenia Soozvuk a je zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia mladých umelcov v Bratislave. Organizačne pripravil Festival komornej hudby Collegium baroque a spolupracuje na príprave a realizácii iných koncertov. Pripravil hudobný vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Počas svojej dirigentskej praxe naštudoval niekoľko operných predstavení, premiéroval skladby súčasných skladateľov a spolupracoval s mnohými orchestrami a speváckymi zbormi. Teraz pôsobí aj ako asistent dirigenta Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým sa prezentoval v európskych i zámorských krajinách.

Kameňolom. V obci Muráň boli v roku 1959 otvorené dva kameňolomy s drvičmi: Na Homôlkach (za cintorínom) a Hálovom vŕšku (smer Predná Hora). (Z priloženej fotografie vidieť, že v pieskovni pracovali aj mnohé ženy.) V Muráni sa však už predtým využíval kameňolom na Hrboch (smer Tisovec), najmä od čias, keď sa 10. novembra 1940 začala stavať železnica Revúca – Tisovec.
Pretože sa v kameňolomoch už dávno nepracuje, príroda svojím pôsobením priestory pomaly navracia do podoby prírodného útvaru. A ako vidíme, kameňolom sa v súčasnosti dá využiť aj na kultúrne podujatia – i na koncert veľkého symfonického orchestra. Kým sa však rozhodlo o uskutočnení koncertu v tomto areáli, viacerí hudobní experti si podrobne preskúmali terén a najmä jeho akustiku a rozhodli, že prostredie zodpovedá ich odborným kritériám. V priestranstve z troch strán obklopenom mohutnými skalnými stenami hudba znela veľmi prirodzene a mäkko a zvuk sa s ľahkosťou rozplýval do voľného priestoru. Prírodná akustika umocnila hudobnú produkciu, poslucháči si hudbu dostatočne vychutnali a koncert všetkým priniesol nezabudnuteľný zážitok.
Pôsobivý koncert s vynikajúcimi hudobníkmi i dirigentom bol dôstojným ukončením tohtoročných Revúckych augustových koncertov, poctou Medzinárodnému roku lesov a zároveň aj oslavou lesa a prekrásnej prírody Muránskej planiny.
Mgr. Marta Mikitová, Levice
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/hudba/koncert{/gallery}
{jcomments on}
































Piaty ročník festivalu Revúcke augustové koncerty vyvrcholil 3. septembra 2011 koncertom Štátnej filharmónie Košice v netradičnom, unikátnom a jedinečnom prostredí Národného parku Muránska planina - pod Muránskym hradom, v priestoroch jedného z kameňolomov pri obci Muráň. Vo vzácnej symbióze ľudského umenia a umenia prírody. Bez elektrického ozvučenia, bez prídavnej podpornej techniky, bez zosilňovačov, bez osvetlenia – s hudbou hranou naozaj naživo. Experiment (na Slovensku sa koncert v takomto prostredí ešte nekonal) organizátorovi koncertu - neziskovej organizácii Quirinius z Revúcej vyšiel na jednotku.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.