Tohtoročná Medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste opäť potvrdila svoje kvality. 19. - 22. septembra 2014 zásluhou Gemerského osvetového strediska a Košického samosprávneho kraja ožili znovu krásnou hudbou vzácne pamiatky Gemera, Abova a Spiša - gotický ev. kostol v Štítniku, Andrášiho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Nanebevzatia Panny Márie v Dedinkách, neogotický Evanjelický kostol Svätej Trojice v Dobšinej, Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, ranogotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Čečejovciach, Kaštieľ v Markušovciach i Kaštieľ v Betliari. Všetky tieto vzácne priestory prívítali vyše sto profesionálnych umelcov z piatich krajín a ďalšie stovky umeniachtivých návštevníkov. V najrôznejšom nástrojovom obsadení, ľudský hlas nevynímajúc, sa predstavili: slovenský súbor starej hudby Solamente Naturali tónmi starých piesní a tancov z Gemera, zaznamenaných v Uhroveckej zbierke z roku 1730 a jeho deviatimi "rundami" všetkých dostal do povznesenej nálady, ako keby sme práve 
oslavovali na šľachtickom dvore, otvorenom aj hudobným vplyvom z podhradia a zaujal aj milovníkov temperamentného folklóru; s nevšedným spojením flauty a harfy sa v duu predstavili Zsuzsa Vámosi-Nagy a Kinga Katinka Szilágyi z Budapešti; v príjemných, rýchlych, radostných a virtuóznych barokových a klasicistických skladbách vyniklo bratislavské, hudobnými dobrodružstvami v uliciach veľkomiest známe sláčikové kvarteto Adventure Strings (ktorého členom je aj rožňavský rodák, hudobník a umelec v hre na violu Roman Rusňák); slovensko-maďarský komorný súbor Ad Libitum do svojho programu zahrnul hudobné lahôdky starých najstrov; slovenský organista Vladimír Kopáčik interpretoval drobnosti majstrov organového umenia; maďarský spevácky zbor Miskolci Cardinal Mindszenty Kórus upútal chrámovými cirkevnými spevmi; srbské duo Vladimír Turčan (viola) a Marina Mikiťová (klavír) 
z Nového Sadu zaradilo do svojho programu In Music Veritas najmä majstrovské sonáty; poľskí lutnisti Luteduo Anna Kowalska a Anton Birula aj mladučká Alisa Birula z Varšavy oživili staré hudobné nástroje na replikách starej barokovej gitary, teorba - lutny s „dlhánskym krkom“ a pätnástimi strunami; český komorný barokový inštrumentálny súbor Victoria Ensemble so sólistkou sopranistkou Viktóriou Dědečkovou sa predstavil s hudbou plnou „efektov a afektov“, ako ju toto hudobné zoskupenie samo charakterizovalo. Návštevníci koncertov mali možnosť prežívať krásnu pôsobivú starú hudba, ale aj porovnávať skladby starých majstrov, ktoré odzneli v rôznych úpravách a v rôznych nástrojových obsadeniach, ako to bolo napríklad v temperamentnej úprave skladby Johanna Pachelbela Canon in D v podaní Adventure Strings v porovnaní s pokojnou úpravou M. Jánošíka v znení súboru Ad Libitum, či v úprave skladby Giulia Cacciniho Ave Maria od slovenského skladateľa Milana Nováka do modernej súčasnej podoby oproti jej pôvodnému zneniu v podaní toho istého zoskupenia Ad Libitum.
K renomovaným a vynikajúcicm umelcom sa v predkoncertoch pripojilo niekoľko talentovaných najmladších a mladých hudobníkov z domáceho prostredia, ktorým tohtoročná programová štruktúra v bloku Mladí a nepoznaní po prvýkrát v histórii festivalu umožnila prejaviť verejne svoj talent aj na takomto významnom podujatí. Tak sa na jednotlivých koncertoch s hudobným sprievodom Silvie Mišurovej, Márie Senglerovej a i. predstavili klavirista Miklós Nyéky z Rožňavy, speváčka Martina Zagibová z Pače, huslista Kristián Krištof a speváčka Nikoleta Vodová zo ZUŠ v Rožňave, trúbkar Andrej Korszinsky z Rožňavy, malá zobcová flautistka zo ZUŠ v Medzeve Nadja Eližerová, aj už skúsený gitarista Timotej Závacký, absolvent Konzervatória v Košiciach, podobne ako mužské vokálne kvarteto 4G z Rožňavy, ktoré pracuje pod vedením Ľubice Gdovinovej.
Koncerty moderovali Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, už tradične na úvodnom a záverečnom koncerte v dobových kostýmoch v duchaplnom dialógu, na ostatných koncertoch kultivovaným slovom predstavili ciele a význam festivalu a účinkujúcich umelcov. A nevynechali ani poetické úvahy o sile a pôsobení hudby z vlastného poznania i z myšlienok iných významných osobností. A po záverečnom koncerte v Galérii predkov v betliarskom kaštieli zneli aj slová poďakovania za krásne prežité štyri dni s čarovnou hudbou v pôsobivých historických priestoroch In Via Gothica.
Je dobré, že hrdosť na našu bohatú históriu, na jej zachovanie, pripomínanie si jej i na jej pretavenie do súčasnosti nám poskytuje aj Gotická cesta so svojou slávnou minulosťou umeleckou i technickou, že cesta stáročiami práce, umu a ducha našich predkov, cesta stáročiami nášho domova, je cesta zachovaná pre pamäť našej budúcnosti. A hudba, ktorá znela v týchto priestoroch v rokoch dávnych, je stále hudbou povznášajúcou, ktorá nás v súzvuku spolupatričnosti spája aj dnes. V kontexte napísaného dopovedzme slovami básnika Milana Rúfusa: „Tam, kde je umenie, tam, rozhrnúc jeho hĺbky, vždy nájdete trebárs nemanifestovanú, no presnú príchuť, zvuk, hudbu, tón, ktorému smelo môžete povedať: zvon domova.“
Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
picasa_albumid=6063068868786022609
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.