zaznamenaných v Uhroveckej zbierke z roku 1730 a jeho deviatimi "rundami" všetkých dostal do povznesenej nálady, ako keby sme práve
oslavovali na šľachtickom dvore, otvorenom aj hudobným vplyvom z podhradia a zaujal aj milovníkov temperamentného folklóru; s nevšedným spojením flauty a harfy sa v duu predstavili Zsuzsa Vámosi-Nagy a Kinga Katinka Szilágyi z Budapešti; v príjemných, rýchlych, radostných a virtuóznych barokových a klasicistických skladbách vyniklo bratislavské, hudobnými dobrodružstvami v uliciach veľkomiest známe sláčikové kvarteto Adventure Strings (ktorého členom je aj rožňavský rodák, hudobník a umelec v hre na violu Roman Rusňák); slovensko-maďarský komorný súbor Ad Libitum do svojho programu zahrnul hudobné lahôdky starých najstrov; slovenský organista Vladimír Kopáčik interpretoval drobnosti majstrov organového umenia; maďarský spevácky zbor Miskolci Cardinal Mindszenty Kórus upútal chrámovými cirkevnými spevmi; srbské duo Vladimír Turčan (viola) a Marina Mikiťová (klavír)
z Nového Sadu zaradilo do svojho programu In Music Veritas najmä majstrovské sonáty; poľskí lutnisti Luteduo Anna Kowalska a Anton Birula aj mladučká Alisa Birula z Varšavy oživili staré hudobné nástroje na replikách starej barokovej gitary, teorba - lutny s „dlhánskym krkom“ a pätnástimi strunami; český komorný barokový inštrumentálny súbor Victoria Ensemble so sólistkou sopranistkou Viktóriou Dědečkovou sa predstavil s hudbou plnou „efektov a afektov“, ako ju toto hudobné zoskupenie samo charakterizovalo. Návštevníci koncertov mali možnosť prežívať krásnu pôsobivú starú hudba, ale aj porovnávať skladby starých majstrov, ktoré odzneli v rôznych úpravách a v rôznych nástrojových obsadeniach, ako to bolo napríklad v temperamentnej úprave skladby Johanna Pachelbela Canon in D v podaní Adventure Strings v porovnaní s pokojnou úpravou M. Jánošíka v znení súboru Ad Libitum, či v úprave skladby Giulia Cacciniho Ave Maria od slovenského skladateľa Milana Nováka do modernej súčasnej podoby oproti jej pôvodnému zneniu v podaní toho istého zoskupenia Ad Libitum.
K renomovaným a vynikajúcicm umelcom sa v predkoncertoch pripojilo niekoľko talentovaných najmladších a mladých hudobníkov z domáceho prostredia, ktorým tohtoročná programová štruktúra v bloku Mladí a nepoznaní po prvýkrát v histórii festivalu umožnila prejaviť verejne svoj talent aj na takomto významnom podujatí. Tak sa na jednotlivých koncertoch s hudobným sprievodom Silvie Mišurovej, Márie Senglerovej a i. predstavili klavirista Miklós Nyéky z Rožňavy, speváčka Martina Zagibová z Pače, huslista Kristián Krištof a speváčka Nikoleta Vodová zo ZUŠ v Rožňave, trúbkar Andrej Korszinsky z Rožňavy, malá zobcová flautistka zo ZUŠ v Medzeve Nadja Eližerová, aj už skúsený gitarista Timotej Závacký, absolvent Konzervatória v Košiciach, podobne ako mužské vokálne kvarteto 4G z Rožňavy, ktoré pracuje pod vedením Ľubice Gdovinovej.
Koncerty moderovali Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, už tradične na úvodnom a záverečnom koncerte v dobových kostýmoch v duchaplnom dialógu, na ostatných koncertoch kultivovaným slovom predstavili ciele a význam festivalu a účinkujúcich umelcov. A nevynechali ani poetické úvahy o sile a pôsobení hudby z vlastného poznania i z myšlienok iných významných osobností. A po záverečnom koncerte v Galérii predkov v betliarskom kaštieli zneli aj slová poďakovania za krásne prežité štyri dni s čarovnou hudbou v pôsobivých historických priestoroch In Via Gothica.
Je dobré, že hrdosť na našu bohatú históriu, na jej zachovanie, pripomínanie si jej i na jej pretavenie do súčasnosti nám poskytuje aj Gotická cesta so svojou slávnou minulosťou umeleckou i technickou, že cesta stáročiami práce, umu a ducha našich predkov, cesta stáročiami nášho domova, je cesta zachovaná pre pamäť našej budúcnosti. A hudba, ktorá znela v týchto priestoroch v rokoch dávnych, je stále hudbou povznášajúcou, ktorá nás v súzvuku spolupatričnosti spája aj dnes. V kontexte napísaného dopovedzme slovami básnika Milana Rúfusa: „Tam, kde je umenie, tam, rozhrnúc jeho hĺbky, vždy nájdete trebárs nemanifestovanú, no presnú príchuť, zvuk, hudbu, tón, ktorému smelo môžete povedať: zvon domova.“
Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
picasa_albumid=6063068868786022609


































Tohtoročná Medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste opäť potvrdila svoje kvality. 19. - 22. septembra 2014 zásluhou Gemerského osvetového strediska a Košického samosprávneho kraja ožili znovu krásnou hudbou vzácne pamiatky Gemera, Abova a Spiša - gotický ev. kostol v Štítniku, Andrášiho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Nanebevzatia Panny Márie v Dedinkách, neogotický Evanjelický kostol Svätej Trojice v Dobšinej, Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, ranogotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Čečejovciach, Kaštieľ v Markušovciach i Kaštieľ v Betliari. Všetky tieto vzácne priestory prívítali vyše sto profesionálnych umelcov z piatich krajín a ďalšie stovky umeniachtivých návštevníkov. V najrôznejšom nástrojovom obsadení, ľudský hlas nevynímajúc, sa predstavili: slovenský súbor starej hudby Solamente Naturali tónmi starých piesní a tancov z Gemera,
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-