trate, posilňovanie,“ oznámil nám. To všetko „stíha“ popri tom hlavnom – učení, vzdelávaní.
Ako sa dostal k divadlu a čo tomu predchádzalo?
„Už v škole som rád recitoval. Absolvoval som rôzne súťaže, vystúpenia, literárne sympóziá,“ zdôraznil. „V kútiku duše som sníval aj o divadle,“ poznamenal. Stalo sa. Sen sa zmenil na skutočnosť.
Do školy prišli predstavitelia divadla Actores z Rožňavy a hľadali nové talenty. Na odporúčanie riaditeľky školy na casting išli štyria. „Vybrali mňa a spolužiaka Šaňa,“ spomína Lukáš. „Spočiatku sme alternovali. Neskôr si ma ponechali. Nie som ešte hotový herec. Snažím sa to robiť čo najlepšie a zdá sa, že sa mi to darí.“
Vidieť ste ho mohli v hre Potulný kabaret. Tu stvárnil postavu Severína. Podľa vyjadrenia spoluhercov i divákov rolu patrične stvárnil. Krst „na ostro“ má za sebou. Finále predchádzali hodiny nácvikov, precizovanie, správne načasovanie, dokonalá príprava. Zvládol to i s pomocou kolegov spoluhercov.
Získal toho dosť. „Je to pre mňa dobrá skúsenosť. Dodáva to silu, odvahu, spoluzodpovednosť, disciplinovanosť, dochvíľnosť, možnosť ukázať čo vo mne je.“
Zaujímavé je, že jeho profesionálna orientácia nesúvisí s divadlom. Po ukončení školy i ďalšieho štúdia chce pracovať v štátnych službách. „Na divadlo nezabudnem. Podľa možnosti sa mu budem venovať. Všetko čo robím, čomu sa venujem chcem robiť s entuziazmom, radosťou,“ zdôraznil. A vlastne o to ide. Prijať výzvu, chopiť sa príležitosti a ukázať čo v človeku je.
25.5.2010
Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/lukas{/gallery}
{jcomments on}
{jcomments off}
utorok, 25 máj 2010 14:13
Lukáša priťahujú dosky, čo znamenajú svet, hoci sa pripravuje na stavbárinu
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Dosky, ktoré znamenajú svet. To je divadlo a jeho zvláštna atmosféra, fluidum. Hrať, podávať výkon, vžiť sa do role, zaujať divákov – to chce nielen odvahu, ale aj talent a hodiny nácviku.
V Rakovnici máme človeka, čo to okúsil. Je ním Lukáš Koltáš. Ak čakáte, že vám predložíme jeho začínajúcu kariéru ako zázrak, nie je tomu tak. Za všetkým je seriózna práca i využitá ponuka a príležitosť.
Lukáš je študentom SPŠ stavebnej v Rožňave. Na pôde školy vykonáva významnú, zodpovednú funkciu. Je predsedom Školského parlamentu. Popri škole má veľa koníčkov. „Rád športujem. Zvlášť sa venujem bojovým umeniam, ako je jiu-jitsu. Nasleduje futbal, beh na stredné
Zverejnené v
Divadlo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.