Hriech, Divadlu ALTERNA pri ZUŠ z Rimavskej Soboty s inscenáciou Piatok trinásteho, Divadlu mladých pri Gymnáziu Veľká Okružná zo Žiliny s inscenáciou Oskar ako tá soška, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. XL zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Nabudúce, DS TOUCH, Zákamenné s inscenáciou Zrod pohybu, DS ILIA z Levíc s inscenáciou Vilolončelistka, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Projekt: Vzťahy, DS TRMA VRMA z Popradu s inscenáciou Popcorn, DS A PREDSA...! zo Spišskej Belej s inscenáciou Darček, prekvapenie vo vnútri, Ľupčianskemu netradičnému divadlu LUNETRDLO z Partizánskej Ľupče s inscenáciou Rosencrantzová a Guildensternová sú už (prakticky) mŕtve, DS MULICE NA CESTE z Levíc s inscenáciou Medveď, Jarovi Viňarskému s inscenáciou Nikdy nezaliaty čaj. Individuálne ocenenia udelili: Tereze Stachovej za herecký výkon v miniatúre Nabudúce, Monike Štolcovej za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Marekovi Gajovi za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Márii Ševčíkovej za stvárnenie postavy Nikoly v inscenácii Oskar ako tá soška, Zuzane Demkovej a kolektívu TOUCH, za choreografiu inscenácie Zrod pohybu. Odborná porota udelila 3. miesto Divadlu Alterna pri ZUŠ v Rimavskej Sobote za inscenáciu Piatok trinásteho. Na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií odporučila programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2014: z 2. miesta ČIAROVÝ KÓD VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy za inscenáciu Projekt: Vzťahy a z 1. miesta DS TRMA - VRMA, Poprad za inscenáciu POPRAD MÁM RÁD.
V rámci festivalu vychádzal festivalový denník, ktorého redakčnú radu tvorili Samo Trnka, Michal Ditte, Sandra Polovková. Účastníci festivalu mali k disozícii festivalový Fedim klub, v rámci ktorého sa mohli prezentovať a realizovať v programe Sécnická feéria a Improliga.
Počas FEDIM 2014 návštevníci mali možnosť navštíviť aj výstavu pod názvom Neprofesionálni výtvarníci a fotografi Gemera – Malohontu sa predstavujú, ktorá trvá do 20. júna 2014. Svoju výtvarnú tvorbu prezentujú Ján Aláč, Erika Nvošková, Anikó Pusková Andrea Hlodáková, Margaréta Tholtová, Silvia Pavlíková, Nikoleta Gečeová, Tibor Lajgút, Marian Lacko, Alica Balážová a fotografiami Attila Gecse, Agáta Bartová, Milan Slabej, Štefan Maksi a Marta Kanalová, ktorá sa na výstave prezentuje aj benátskymi maskami.
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote ďakuje Mestu Tisovec, Mestu Rimavská Sobota, Miestnej akčnej skupine MALOHONT a VUB v Rimavskej Sobote za propagačné materiály. Poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri príprave a realizácii podujatia.
Podujatie sa realizovalo s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Národného osvetového centra v Bratislave.
Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS
































Mesto Tisovec počas troch dní od 6. - 8. júna 2014 žilo divadlom mladých. Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum v Bratislave z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, organizovalo Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Tisovec a Základnou umeleckou školou z Rimavskej Soboty. Do celoštátnej súťaže postúpilo z krajských kôl desať divadelných súborov mladých, čo bolo 89 účinkujúcich, s dvanástimi inscenáciami. Celoštátnu súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2014 hodnotila odborná porota v zložení: členovia poroty Mgr. Dária Fojtíková, Fehérová, Phd, Mgr. art. Miroslav Zwiefelhofer, Mgr. art. Dušan Vicen, predsedníčka poroty Mgr. art. Zuzana Galková. Tajomníčkou poroty bola Mgr. art. Iveta Ditte Jurčová z Národného osvetového centra z Bratislavy. Ako hosť podujatia sa predstavil choreograf a tanečník Jaro Viňarský zo Žiliny.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-