stvárnili množstvo rôznych divadelných postáv od čertov, kráľov, zvieratiek či princezien po lúpežníkov, pracovníkov čistiarne či celkom obyčajných školákov.
Ako prví sa predstavili žiaci I. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Zahrali nám rozprávočku Zvieratká a lúpežníci.
Naši Loptoši, žiaci 6. ročníka, nám zahrali divadelnú hru Únos starkých, ktorú režírovali pani učiteľky Zuzana Kunštárová a Andrea Tokárová.
Žiaci III. B triedy pracujú v divadelnom súbore Lišiaci pod vedením pani učiteľky Ľubice Garlathyovej. Nacvičili si divadelné predstavenie Zlatá priadka.
Pani učiteľka Martina Pirochová je triednou učiteľkou piatakov. V jej réžii vznikla divadelná hra O dvanástich mesiačikoch, ktorou sa predstavili žiaci V. A triedy. Hovoria si Partička.
Žiaci VII. A triedy, ktorí pracujú v divadelnom súbore Šibali pod vedením pani učiteľky Zuzany Kováčovej sa predstavili rozprávkou Soľ nad zlato, ktorú poňali inak, modernejšie.
Divadelnú hru Duša za dve duše nám zahrali Tretiaci, konkrétne žiaci III. A triedy pod vedením pani učiteľky Jaroslavy Koňuchovej a Heleny Peniakovej.
Čučoriedky alias 8 s. r.o. je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením pani učiteľky Ivety Špaldovej a Evy Vidovej. Tvoria ho žiaci 8. ročníka. Zahrali nám scénku Retro Slovák.
Ako poslední sa nám predstavili naši deviataci, žiaci IX. B triedy, ktorí si hovoria Nezbedníci. Scénkou IX. B v kocke, ktorú režírovala pani učiteľka Ľubica Senková nám predviedli, ako si nažívajú v našej škole.
Veľmi milým oživením celého predpoludnia bolo pasovanie prvákov za právoplatných členov našej školy. Predviedli nám kúsok z toho, čo sa za prvý rok v škole naučili. A boli skutočne úžasní, za čo patrí veľká vďaka aj ich pani učiteľkám i rodičom.
Keďže v našej škole tie najlepšie herecké výkony oceňujeme Cenou Ivana Branislava Zocha, hodnotili ich dve poroty, odborná a žiacka.
Odbornú porotu tvorili:
pani Tatiana Kršková - poslankyňa MZ a predsedníčka Komisie školstva a kultúry pri MZ v Revúcej, majiteľka kníhkupectva KnihArt, predsedníčka našej poroty,
Ing. Diana Lamperová – riaditeľka Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a mamička nášho prváka,
p. uč. Mgr. Alica Kočišová,
Bc. Janette Húsenicová, mamička nášho žiaka a naša kolegyňa.
Žiacku porotu tvorili: Miriam Hudáková zo VII. A triedy, Tímea Petrovičová a Allan Nemček z IX. A triedy.
Poroty rozhodli a Cenu Ivana Branislava Zocha, teda sošku Oskara za herecký výkon udelili:
- Kristíne Tkáčikovej za stvárnenie postavy oslíka v divadelnej hre Zvieratká a lúpežníci,
- Janke Rusnákovej za stvárnenie postavy Aničky v divadelnej hre Únos starkých,
- Jakubovi Balkovi za stvárnenie postavy hlavného čerta v divadelnej hre Duša za dve duše,
- Vladimíre Kuchárikovej za stvárnenie postavy pracovníčky čistiarne v scénke Retro Slovák,
- Pavlovi Antalovi za stvárnenie postavy Paliho v scénke IX. B v kocke.
Sošku Oskara za skvelý herecký výkon získali aj divadelné súbory:
- Lišiaci za divadelnú hru Zlatá priadka,
- Partička za divadelnú hru O dvanástich mesiačikoch,
- Šibali za divadelnú hru Soľ nad zlato,
- Tretiaci za divadelnú hru Duša za dve duše,
- Čučoriedky alias 8 s.r.o. za scénku Retro Slovák.
Ocenenia si naši najlepší herci a režiséri prevzali z rúk predsedníčky poroty pani Tatiany Krškovej a riaditeľky Základnej školy Ivana Branislava Zocha Mgr. Kataríny Krištofovej.
Oceneným hercom srdečne blahoželáme k úspechu a prajeme im, aby mali možnosť stvárniť ešte mnoho zaujímavých postáv na doskách, ktoré znamenajú svet a všetkým, ktorí sa podieľali na úspešnom 13. ročníku Detskej divadelnej hry ďakujeme za skvelé kultúrne podujatie.
Mgr. Zuzana Kováčová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-