stvárnili množstvo rôznych divadelných postáv od čertov, kráľov, zvieratiek či princezien po lúpežníkov, pracovníkov čistiarne či celkom obyčajných školákov.
Ako prví sa predstavili žiaci I. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Zahrali nám rozprávočku Zvieratká a lúpežníci.
Naši Loptoši, žiaci 6. ročníka, nám zahrali divadelnú hru Únos starkých, ktorú režírovali pani učiteľky Zuzana Kunštárová a Andrea Tokárová.
Žiaci III. B triedy pracujú v divadelnom súbore Lišiaci pod vedením pani učiteľky Ľubice Garlathyovej. Nacvičili si divadelné predstavenie Zlatá priadka.
Pani učiteľka Martina Pirochová je triednou učiteľkou piatakov. V jej réžii vznikla divadelná hra O dvanástich mesiačikoch, ktorou sa predstavili žiaci V. A triedy. Hovoria si Partička.
Žiaci VII. A triedy, ktorí pracujú v divadelnom súbore Šibali pod vedením pani učiteľky Zuzany Kováčovej sa predstavili rozprávkou Soľ nad zlato, ktorú poňali inak, modernejšie.
Divadelnú hru Duša za dve duše nám zahrali Tretiaci, konkrétne žiaci III. A triedy pod vedením pani učiteľky Jaroslavy Koňuchovej a Heleny Peniakovej.
Čučoriedky alias 8 s. r.o. je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením pani učiteľky Ivety Špaldovej a Evy Vidovej. Tvoria ho žiaci 8. ročníka. Zahrali nám scénku Retro Slovák.
Ako poslední sa nám predstavili naši deviataci, žiaci IX. B triedy, ktorí si hovoria Nezbedníci. Scénkou IX. B v kocke, ktorú režírovala pani učiteľka Ľubica Senková nám predviedli, ako si nažívajú v našej škole.
Veľmi milým oživením celého predpoludnia bolo pasovanie prvákov za právoplatných členov našej školy. Predviedli nám kúsok z toho, čo sa za prvý rok v škole naučili. A boli skutočne úžasní, za čo patrí veľká vďaka aj ich pani učiteľkám i rodičom.
Keďže v našej škole tie najlepšie herecké výkony oceňujeme Cenou Ivana Branislava Zocha, hodnotili ich dve poroty, odborná a žiacka.
Odbornú porotu tvorili:
pani Tatiana Kršková - poslankyňa MZ a predsedníčka Komisie školstva a kultúry pri MZ v Revúcej, majiteľka kníhkupectva KnihArt, predsedníčka našej poroty,
Ing. Diana Lamperová – riaditeľka Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a mamička nášho prváka,
p. uč. Mgr. Alica Kočišová,
Bc. Janette Húsenicová, mamička nášho žiaka a naša kolegyňa.
Žiacku porotu tvorili: Miriam Hudáková zo VII. A triedy, Tímea Petrovičová a Allan Nemček z IX. A triedy.
Poroty rozhodli a Cenu Ivana Branislava Zocha, teda sošku Oskara za herecký výkon udelili:
- Kristíne Tkáčikovej za stvárnenie postavy oslíka v divadelnej hre Zvieratká a lúpežníci,
- Janke Rusnákovej za stvárnenie postavy Aničky v divadelnej hre Únos starkých,
- Jakubovi Balkovi za stvárnenie postavy hlavného čerta v divadelnej hre Duša za dve duše,
- Vladimíre Kuchárikovej za stvárnenie postavy pracovníčky čistiarne v scénke Retro Slovák,
- Pavlovi Antalovi za stvárnenie postavy Paliho v scénke IX. B v kocke.
Sošku Oskara za skvelý herecký výkon získali aj divadelné súbory:
- Lišiaci za divadelnú hru Zlatá priadka,
- Partička za divadelnú hru O dvanástich mesiačikoch,
- Šibali za divadelnú hru Soľ nad zlato,
- Tretiaci za divadelnú hru Duša za dve duše,
- Čučoriedky alias 8 s.r.o. za scénku Retro Slovák.
Ocenenia si naši najlepší herci a režiséri prevzali z rúk predsedníčky poroty pani Tatiany Krškovej a riaditeľky Základnej školy Ivana Branislava Zocha Mgr. Kataríny Krištofovej.
Oceneným hercom srdečne blahoželáme k úspechu a prajeme im, aby mali možnosť stvárniť ešte mnoho zaujímavých postáv na doskách, ktoré znamenajú svet a všetkým, ktorí sa podieľali na úspešnom 13. ročníku Detskej divadelnej hry ďakujeme za skvelé kultúrne podujatie.
Mgr. Zuzana Kováčová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.