Na svete snáď nie je prírodný výtvor, ktorý by bol natoľko spätý s dejinami človeka a jeho kultúry, ako jaskyne. Podstatou prírodného dedičstva je forma kultúrneho odkazu. Aby dedičstvo ostalo zachované, musíme kultúrny odkaz odovzdať ďalšej generácii. V spolupráci s RNDr. Jaroslavom Stankovičom, významným jaskyniarom, správcom Krásnohorskej jaskyne sme sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave rozhodli uskutočniť prednášky pre žiakov základných škôl pod názvom "Jaskyne Slovenského krasu - svetové prírodné dedičstvo". V pondelok 6. júna 2011 tak mali možnosť žiaci ZŠ akad. Jura Hronca a ZŠ na ul. Pionierov si vypočuť pútavé rozprávanie o jaskyniach, spojené s výstavou a názornými ukážkami. Slovenský kras v južnej časti geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria v okolí Rožňavy pozostáva zo Silickej planiny, Plešivskej planiny, Koniarskej planiny, planiny Dolný vrch, planiny Horný vrch, Zádielskej planiny a Jasovskej planiny, ako aj Jelšavského krasu.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva. Na pomerne malom území sa vyskytuje nebývalý počet jaskýň. Len na slovenskej strane je ich viac ako 1000. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje nikde na svete. Vedľa seba sa vyskytujú rôzne typy jaskýň.
Jaskyne vznikli zložitým procesom speleogenézy za obdobie od konca druhohôr. V jaskyniach sa vyskytujú nielen pestré formy sintrovej výzdoby ale aj a rôzne minerály, útvary. Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhov živočíchov. Nájdeme medzi nimi aj endemické druhy. Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie 35 000 tisíc rokov.
Vďační poslucháči, ktorí prednášajúcemu dávali aj rôzne otázky, sa v daný deň zoznámili okrem iných zaujímavostí zo života jaskyniarov hlavne o tom, ako vznikajú jaskyne, s ich výnimočnou hustotou, bohatým výskytom jaskynných živočíchov a archeologických nálezov, geologickou stavbou a hydrológiou krasového územia, morfologickou pestrosťou jaskýň, so životom v jaskyniach a adaptáciou na jaskynné prostredie, čo sú troglofily a troglobionty, aká je ochrana a využívanie jaskýň, ale aj o osobnostiach, ktoré významne prispeli k tomu, že sme krajina s neopakovateľným podzemným krasovým bohatstvom.
Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť, ako laickú, tak aj odbornú. V porovnaní s inými prírodnými javmi sa vyznačujú mnohými neopakovateľnými črtami, ktoré zvýrazňujú čaro a tajuplnosť podzemia. Pokiaľ nedosiahneme, aby tento kultúrny odkaz bol hodnotou aj pre nasledujúce generácie, prírodné dedičstvo zanikne, alebo prinajmenšom prestane mať pre ľudí hlbší význam. Preto je potrebné tieto hodnoty nielen chrániť, ale aj prezentovať, čo je hlavným cieľom tejto výstavy. V priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave si výstavu môžete pozrieť do konca júna 2011. Prednáškam pre žiakov základných škôl, ako aj výstave pre verejnosť sa ešte v tomto kalendárnom roku budeme venovať.
Tatiana Bachňáková
RNDr. Jaroslav Stankovič
{gallery}kultura/jaskyna/kras{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.