Jaskyne (11)
Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase - online prednáška jaskyniara Gabriela Lešinského
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť odbornú online prednášku jaskyniara Gabriela Lešinského na tému Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase.
Ide o sprievodné podujatie k aktuálnej výstave Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Premiéra prednášky na sieti YouTube je naplánovaná na 9. decembra 2020 o 15:45, teda na deň 25. výročia zapísania jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozrieť si ju môžte TU.
„Túto udalosť si pripomenieme online prednáškou, kde nám známy jaskyniar Gabriel Lešinský porozpráva, ako sa v Slovenskom krase objavujú tieto krásne podzemné priestory,“ prezradila kurátorka výstavy Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, Juliána Kelemenová.
Video bude k dispozícií aj na webovej stránke múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria, kde záujemcovia môžu nájsť množstvo pútavých videí z dielne Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras si môžu návštevníci pozrieť aj osobne v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. až do 31. januára 2021.
Od objavenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne uplynulo šesťdesiatpäť rokov
Napísal(a) MG od
Gemerčania sú právom hrdí na to, že sa v tomto regióne nachádza množstvo prírodných klenotov. Jedným z nich je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa. V časoch, keď som vyrastal v rodnej obci, začalo sa už v roku 1954 hovoriť, že pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu objavili pri Jelšave novú jaskyňu. A to dokonca v takom prírodnom prostredí, v ktorom dovtedy o aragonite nebolo ani chýru ani slychu. Odborníci však tvrdia, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 138 tisíc rokov. Okolie Jelšavy, najmä smerom na Štítnik, bolo známe skôr ako pohorie, v ktorom sa nachádzala mangezitová ruda, surovina pre výrobu tehál prepotrebných pri výstavbe vysokých pecí. Pripomeňme si túto udalosť článkom i fotografiami,
Gombasecká jaskyňa podnietila k liečeniu horných dýchacích ciest
Napísal(a) MG od
K napísaniu tohto článku ma podnietila informácia, ktorá sa objavila v týchto dňoch na portáli vtedy.sk, na ktorom som si všimol archívny spravodajský materiál o neobvyklých účinkoch Gombaseckej jaskyne na chorých ľudí, uverejnený na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Len v roku 1951 ju objavili rožńavskí jaskyniari a jaskyňu sprístupnili verejnosti o 4 roky neskoršie. Jeho obsah ma vrátil na moje bývalé pracovisku do Rožňavy.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.