Tam som sa v tých rokoch stretol s jedným z najoduševnelejších ľudí, ktorí sa speleoterapiou, čiže liečením v jaskyni zaoberali nielen na hornom Gemeri, a to s primárom detského oddelenia rožňavskej nemocnice MUDr. Karolom Klinckom. Spoločne so svojím spolupracovníkom Štefanom Rodom a s ďalšími pomocou vtedajšej dostupnej techniky a chemických rozborov zistili, že ovzdušie tejto jaskyne, nachádzajúcej sa pod Silickou planinou neďaleko Rožňavy, blahodarne pôsobí pri liečbe horných dýchacích
ciest. Vedecky ju začali skúmať v r. 1955. Zvesť o tomto novom spôsobe liečenia sa rozšírila i do sveta, a tak začali prichádzať ľudia nielen z vtedajšieho Československa, ale i z ďalekých krajín. Podstatné pre nich bolo to, že pobyt v jaskyni sa im oplatil, pretože im podstatne pomohol pri liečení najmä zápalov horných dýchacích ciest. V tom čase pacienti využívali na pobyt drevené chatky nachádzajúce sa neďaleko od vchodu do jaskyne, ale niektorí boli ochotní zaplatiť si aj hotelový pobyt v Rožňave a potom sa každý deň autobusom previezli do areálu jaskyne.
Neviem presne ako dlho trval tento výskum MUDr. Klincka. V spomínanom článku sa uvádza desať rokov. Doteraz neviem, či sa niečo viac odvtedy vyriešilo, pretože prvé výsledky o liečebnom pobyte pacientov v priestoroch Gombaseckej jaskyne boli viac ako pozitívne. Zrejme niektorých odradzoval oproti postavený lom vápenky, ktorý vápencovým prachom statočne posypával okolitú prírodu. A ten samozrejme nie je kamarátom ani astmy, ani iných neduhov dýchacích ciest. Treba však oceniť záujem našich odborníkov o problematiku ako využiť na terapiu aj priestory jaskýň, ktorými je horný Gemer ako posiaty. Spomeňte si len na tieto jaskyne: Domica, Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa. Všetky sú sprístupnené a patria medzi náš prírodný klenot.
Fotografie: zdroj vtedy.sk
(MG od)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a