z tohto druhého domova. Na úvod musím zdôrazniť, že všetci, ktorí sa tohto zaujímavého podujatia zúčastnili, odniesli si so sebou príjemný pocit a spokojnosť v duši z krásneho dňa i príjemných zážitkov. Priestory Matičného domu sa hmýrili postavičkami malých i veľkých školákov, z ktorých sa viacerí zúčastnili literárnej súťaže Luknárova Ivanka, venovanej nedožitému stému výročiu ivanského rodáka a spisovateľa Ladislava Luknára. Ich súťaženie vyvrcholilo krstom najnovšej knižky vychádzajúcej z pera miestnej autorky Ivony Ďuričovej, ktorej dala názov Prečo lienky nosia podkolienky.
Najprv sa teda recitovalo. Do súťaže sa prihlásilo toľko žiakov, že ich museli rozdeliť do dvoch skupín. Najlepší si odniesli, okrem vkusných diplomov a najnovších knižiek z Vydavateľstva Príroda, aj nový impulz, aby recitáciu zvládli na budúci rok ešte lepšie.
Venujme sa však krstu nádherne ilustrovanej knižky básničiek pre deti, s podnetnou otázkou mladým čitateľom Prečo lienky nosia podkolienky. Na túto otázku deti v sále odpovedali rôzne. Dokonca sa pridali k nim aj dospelí, ktorí neváhali prísť pani Ivone prejaviť svoju náklonnosť pri vydaní jej už štvrtej básnickej zbierky. Teraz v očakávaní, ako jej prvú, určenú deťom, prijmú deti. Počuli sme rôzne odpovede, ale otvorenou ostala i odpoveď autorky, ktorá ju nechala čitateľom a ich fantázii.
A tak od začiatku do konca prijímania novej zbierky do kolektívu knižiek sme počuli odrazu lietať nielen lienky, ale aj iné postavičky žijúce v prírode na lúke.
Na otázku moderátorky programu pani Jany Blublovej, ktorá básnička sa autorke najviac páči, jej odpoveď znela: “Tak, ako pre rodiča sú všetky deti rovnaké, aj mne sa rovnako páčia všetky básne, ktoré som napísala. Ale predsa z nich je pre mňa najmilšia tá, ktorú som napísala ako prvú - Stonožkina pedikúra“.
Zásluhu na príjemnom posedení s novou knižkou mala aj pani Alena Hošková, redaktorka vydavateľstva, ktorá pracovala s pani Ďuričovou na knihe od samého začiatku a je jednou z tých, ktorá aj s autorkou najintenzívnejšie prežívala jej zrod. Aj ona sa zaslúžila svojím komentárom k tomu, že sa okolo nás pohybovali všetky chrobáčiky, zvieratká, aj vtáčiky z tejto knižočky. Deti sa z nej dozvedeli nielen ako ľúbi bocian, kedy majú svrčky turné, prečo je sovin svet ružový, aké sú rozprávky dedka ježka, čo tancujú dážďovky, prečo lienky nosia podkolienky - ale aj prečo je báseň krásna hra.
Aj preto krstné mamy tejto knižky, pani Táňa Pastorková, riaditeľka Vydavateľstva Príroda i pani Mária Račková, vedúca knižnice v Ivanke pri Dunaji a ostriebrená recitátorka tohtoročnej Vansovej Lomničky mali radosť, že mohli uvítať medzi najmenšími čitateľmi krásnu knihu s veršíkmi pani Ďuričovej a obrázkami pôvabne nakreslenými Katarínou Ilkovičovou z Prešova.
Čo pre mladých čitateľov i autorku bolo najpríjemnejšie? Keď pani Alena Hošková oznámila, že vo vydavateľstve je už pred dokončením ďalšia knižka od Ivony Ďuričovej a dokonca sa pripravuje na vydanie jej tretia kniha aj keď s viacerými spoluautormi, vychádzajúca v tomto vydavateľstve. Je to skvelý úspech pre pani Ivonu Ďuričovú, talentovanú autorku z Gemera, ktorá už rázne vkročila medzi slovenských literátov.
VIDEO Z KRSTU KNIHY
{jcomments on}
































Aj keď Ivanka pri Dunaji neleží na krásnom Gemeri, ale v predmestí nášho hlavného mesta, predsa ju niečo spája s týmto krásnym regiónom Slovenska. Vydavateľstvo Príroda a Miestny odbor Matice slovenskej v Ivanke pri Dunaji pripravili 22. apríla 2013 krásne literárne popoludnie. A jednou z dôležitých osôb tohto popoludnia bola aj rodáčka z Rožňavského Bystrého pani Ivona Ďuričová so svojou prvou zbierkou básní pre deti. Býva v Ivanke už pomerne hodne rokov, aby sa tešila aj
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.