Čím sa teda v stručnom zhrnutí kniha na svojich 160 stranách zaoberá? Hovorí z retrospektív o starej Ratkovej, kedysi so štatútom mesta i s administratívou slúžnovského úradu, neskôr okresu. Bola ekonomickým centrom tohto regiónu s obyvateľstvom rýdzo slovenskej národnosti a výhradne evanjelickej konfesie. Je prechádzkou obdobím feudalizmu, revolučných meruôsmych rokov, obrodeneckého obdobia. Ale hlavne je o mestečku samom, o jeho predstaviteľoch, magistráte, jednotlivých richtároch, remeslách, cechoch, jarmokoch. Hovorí o slova božieho kazateľoch ev. a v. cirkvi v najrôznejších zaujímavých súvislostiach, o kedysi „bašte luteranizmu“ na Gemeri, o evanjelickej škole na úrovni nižšieho latinského gymnázia aj s menami pôsobiacich rektorov-učiteľov. Registruje miestnu i regionálnu šľachtu, jej postoje a hlavných reprezentantov, diferencovane podáva zaujímavé vedomosti o ratkovskom obyvateľstve - mešťanoch. Podrobnejšie zaznamenáva históriu cirkevných objektov podľa obdobia výstavby, staré nápisy na týchto objektoch už neexistujúce i zachované, približuje staré artefakty na cirkevných budovách, históriu zvonov a rôzne k tomu doložené skutočnosti. Je aj prechádzkou ratkovským cintorínom, v bibliografickej zostave prezentuje publikačnú činnosť ratkovských osobností, tu narodených, pôsobiacich, tu pochovaných. Podáva pohľady na typické ratkovské nárečie, všíma si aj zaujímavé a nevšedné v jej dianí, napr. živelné pohromy, epidémie, záznamy o počasí. Kniha vraví aj o mnohom inom, čo môže byť i milým prekvapením pre čitateľa. Zdokumentová je mnohými obrázkami a fotografiami rôznych starých listín, objektov a iných artefaktov.
Slávnostné uvedenie knihy do života sa konalo pod záštitou starostu obce Ratková, Evanjelickej cirkvi a. v. a Občianskeho zruženia Naša Ratková 17.10.2015 v Ratkovej - na Obecnom úrade a v evanjelickom kostole. Knihu predstavil starosta obce Bc. Ján Bobrovský, Mgr. Miroslav Kerekréty za CZ ECAV v Ratkovej, predseda OZ Naša Ratková Marcel Poprocký a známy slovenský herec Mgr. Boris Farkaš. V kontexte réžie Boris Farkaš nezaprel autentičnosť ratkovského rodáka, keď použil ukážku írečitého ratkovského dialektu z prezentovanej knihy. V spomienkach na vlastné ratkovské detstvo potešil publikum šarmom svojho hereckého naturelu. Vstupy boli doplnené aj kultúrnymi vložkami miestnej mládeže. V priebehu pobožnosti spojenej s prezentáciou knihy ju v ratkovskom chráme uviedol do života generálny biskup ECAV na Slovensku doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. Ocenil knihu ako významný študijný materiál o histórii evanjelickej cirkvi a jej predstaviteľoch na Gemeri a v emociálnom prejave v mimoriadne dôstojnom ovzduší chrámovej pobožnosti ďakoval autorom za zanietenie a prácu pri tvorbe diela. Báseň Miroslava Ďurindu "Pozdrav ratkovským kňazom" predniesol herec Boris Farkaš.
Prajeme autorom Miroslavovi Ďurindovi a Marte Mikitovej naďalej nevysychajúce tvorivé pero a ich knihe Ratková v historických a archívnych retrospektívach šťastnú cestu životom, veľa úspechov a mnoho spokojných a vnímavých čitateľov.
Zora Váradyová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.