Čím sa teda v stručnom zhrnutí kniha na svojich 160 stranách zaoberá? Hovorí z retrospektív o starej Ratkovej, kedysi so štatútom mesta i s administratívou slúžnovského úradu, neskôr okresu. Bola ekonomickým centrom tohto regiónu s obyvateľstvom rýdzo slovenskej národnosti a výhradne evanjelickej konfesie. Je prechádzkou obdobím feudalizmu, revolučných meruôsmych rokov, obrodeneckého obdobia. Ale hlavne je o mestečku samom, o jeho predstaviteľoch, magistráte, jednotlivých richtároch, remeslách, cechoch, jarmokoch. Hovorí o slova božieho kazateľoch ev. a v. cirkvi v najrôznejších zaujímavých súvislostiach, o kedysi „bašte luteranizmu“ na Gemeri, o evanjelickej škole na úrovni nižšieho latinského gymnázia aj s menami pôsobiacich rektorov-učiteľov. Registruje miestnu i regionálnu šľachtu, jej postoje a hlavných reprezentantov, diferencovane podáva zaujímavé vedomosti o ratkovskom obyvateľstve - mešťanoch. Podrobnejšie zaznamenáva históriu cirkevných objektov podľa obdobia výstavby, staré nápisy na týchto objektoch už neexistujúce i zachované, približuje staré artefakty na cirkevných budovách, históriu zvonov a rôzne k tomu doložené skutočnosti. Je aj prechádzkou ratkovským cintorínom, v bibliografickej zostave prezentuje publikačnú činnosť ratkovských osobností, tu narodených, pôsobiacich, tu pochovaných. Podáva pohľady na typické ratkovské nárečie, všíma si aj zaujímavé a nevšedné v jej dianí, napr. živelné pohromy, epidémie, záznamy o počasí. Kniha vraví aj o mnohom inom, čo môže byť i milým prekvapením pre čitateľa. Zdokumentová je mnohými obrázkami a fotografiami rôznych starých listín, objektov a iných artefaktov.
Slávnostné uvedenie knihy do života sa konalo pod záštitou starostu obce Ratková, Evanjelickej cirkvi a. v. a Občianskeho zruženia Naša Ratková 17.10.2015 v Ratkovej - na Obecnom úrade a v evanjelickom kostole. Knihu predstavil starosta obce Bc. Ján Bobrovský, Mgr. Miroslav Kerekréty za CZ ECAV v Ratkovej, predseda OZ Naša Ratková Marcel Poprocký a známy slovenský herec Mgr. Boris Farkaš. V kontexte réžie Boris Farkaš nezaprel autentičnosť ratkovského rodáka, keď použil ukážku írečitého ratkovského dialektu z prezentovanej knihy. V spomienkach na vlastné ratkovské detstvo potešil publikum šarmom svojho hereckého naturelu. Vstupy boli doplnené aj kultúrnymi vložkami miestnej mládeže. V priebehu pobožnosti spojenej s prezentáciou knihy ju v ratkovskom chráme uviedol do života generálny biskup ECAV na Slovensku doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. Ocenil knihu ako významný študijný materiál o histórii evanjelickej cirkvi a jej predstaviteľoch na Gemeri a v emociálnom prejave v mimoriadne dôstojnom ovzduší chrámovej pobožnosti ďakoval autorom za zanietenie a prácu pri tvorbe diela. Báseň Miroslava Ďurindu "Pozdrav ratkovským kňazom" predniesol herec Boris Farkaš.
Prajeme autorom Miroslavovi Ďurindovi a Marte Mikitovej naďalej nevysychajúce tvorivé pero a ich knihe Ratková v historických a archívnych retrospektívach šťastnú cestu životom, veľa úspechov a mnoho spokojných a vnímavých čitateľov.
Zora Váradyová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-