Ľudmila Ulrichová, ktorá žije už takmer 50 rokov v Bratislave, ale Betliar navštevuje pravidelne každý rok, si monografiu prečítala už krátko po jej vyjdení koncom roka 2014 a neskrývala ani s odstupom času svoj obdiv a uznanie zostavovateľovi, lektorom a autorskému kolektívu tejto knihy. Spolu s Dr. Dobošom zahrnuli autora množstvom otázok.
Ľ.U.: Janko, keď som od Teba dostala túto knihu ako milý darček s venovaním "Ľudmile, priateľke z detstva", mala som slzy v očiach. Ale keď som si prečítala pár prvých stránok, zmocnil sa ma okrem dojatia aj krásny pocit spolupatričnosti a hrdosti na to, že tento skvost, táto nádherná a na obdivuhodnú históriu bohatá dedina je miesto môjho detstva a mladosti. Prosím ťa, povedz nám, ako si sa k tejto práci dostal, u koho sa zrodil nápad napísať túto monografiu a koľko trvala práca na nej?
J. Š.: Pôvodný nápad patrí, so všetkou pravdepodobnosťou, pánovi Alexandrovi Madudovi, dlhoročnému kronikárovi obce. Priznám sa bez mučenia, že týmto nápadom som sa zaoberal aj ja, už niekoľko rokov pred oslovením starostom pánom Júliusom Farkašovským, v decembri 2013. V januári 2014 som predložil osnovu – obsah budúcej publikácie podľa jednotlivých kapitol. Vďaka korektnej spolupráce s vedením obce, autorským kolektívom a zostavovateľom sa nám to podarilo za neuveriteľný kalendárny rok. Prezentácia publikácie Betliar monografia, tak ako ju poznáte, bola 6. 12. 2014. Je veľká škoda, že sme nemali na prípravu viac času. Určite by bola publikácia bohatšia a precíznejšia.
Ľ.U.: Pán Július Farkašovský, ktorý bol starostom obce Betliar v čase vznikania publikácie, má v úvode knihy pekný príhovor k rodákom a čitateľom. Aká bola vaša spolupráca?
J.Š.: Spolupráca so starostom obce p. J. Farkašovským bola excelentná. Nezasahoval do prípravy, ale keď bolo treba poradiť, pomôcť urobil to promptne a ochotne.
Ľ.U.: Publikácia obsahuje mnoho obrazového materiálu - fotografie, mapy, tabuľky, súpisy osôb. Priznám sa, že ja osobne som si najprv prelistovala celú monografiu a poprezerala všetky obrázky v nej. Zozbierať také množstvo materiálu nie je jednoduché. Ako sa vám to podarilo? Kto má na tom najväčšiu zásluhu?
J.Š.: Podstatná časť obrazového materiálu bola zhromaždená v obecnom archíve. Zvyšok som v spolupráci s grafikom publikácie Mg. S. Šomšákom zabezpečil vo vlastnej réžii a z nám dostupných zdrojov.
Ľ.U.: Moje deti, ktorým som sa pri prvej príležitosti pochválila tým, čo práve čítam, ba priam študujem, sa s uznaním vyjadrili predovšetkým o tej kapitole, ktorá obsahuje nárečový slovník, Piesen o starém Betläru a betliarske príslovia a porekadlá. Mnohé si aj ony pamätali, dojímalo ma, ako nad nimi nadšene konštatovali: "Áno, spomínam si, to hovorievala starká!" Keď si do monografie zahrnul aj ukážku betliarskeho nárečia a naše príslovia a porekadlá, predpokladal si, že budú mať taký úspech u čitateľov?
J. Š.: Ukážky nárečia, príslovia a porekadlá boli od začiatku prirodzenou súčasťou obsahu publikácie. Nepredpokladal som, že práve táto časť publikácie bude mať výrazný ohlas u čitateľov.
Ľ.U.: Chcem Ťa pochváliť, okrem iného, aj za skvelo spracovanú kapitolu o kultúrnom živote v Betliari, vidím za tým veľa nadšencov z radov obyvateľov našej
dediny, ktorí robili a dodnes robia veľa pre to, aby bol život v Betliari pestrý a zaujímavý. Všetky tieto informácie si čerpal z kroniky obce?
J.Š.: Veľká časť textového materiálu bola zhromaždená v kronike alebo samostatne. Pri tvorbe publikácie boli využité texty p. J. Schlosára, ktorého môžeme považovať za dvorného historika obce Betliar. Samozrejme množstvo informácií spracované v jednotlivých kapitolách bolo získané zo štátnych a cirkevných archívov, dostupných historických dokumentov, publikácií, tlače. Napokon, všetky zdroje sú uvedené v zozname použitej literatúry.
Ľ.U.: Viem, že pripravuješ rozšírený slovník betliarskeho nárečia, povedz niečo o práci nad ním a aj to, kedy vyjde.
J.Š.: Počula si dobre. Pripravoval som ho niekoľko rokov s radosťou a vo vedomí, že poteší, zabaví a obohatí súkromný voľný čas rodákov. Bude svedectvom o reálnej sociálnej komunikácii našich predkov v nárečí, ktoré pomaly, postupne odchádza do historickej „nepamäti“. Vďaka slovníku sa zachová aj pre budúce generácie, ktoré už dne s hovoria viac spisovným jazykom, ako nárečím.
O.D.: Množstvo myšlienok, ktoré sú vyslovené v tomto rozhovore svedčí o tom, že monografia mala dobrý začiatok a po jej zostavení a krste je medzi občanmi Betliara vyhľadávanou. Kým doteraz sa o Betliari spomínajú iba kaštieľ a Andrášiovci, táto kniha sa zaoberá tým, čo približuje históriu tých, ktorí začali históriu so všetkým, čo k nej patrí vytvárať od jej vzniku. Musím o nej povedať, že je prvou monografiou Betliara a svojím obsahom dáva i pre ostatných, ktorí podobnú knihu o svojej obci, či meste v našom regióne chcú napísať a vydať. Hoci sa tvorila rýchlo, treba vyzdvihnúť jej zostavovateľovi
najmä to, že podchytil kvality štrnástich autorov, ktorí svojimi článkami prispeli k ucelenému obrazu vzniku i napredovania tejto neveľkej obci na hornom Gemeri. Ak sa k monografii dostanete, nezabudnite, že pracovali na nej okrem JUDr. Ľudovíta Ján Šomšáka aj Mgr. Edita Farkašovská, Mgr. Erika Jergová, Ing. Peter Kúkelčík, Mgr. Edita Kušnierová, Ján Kušnier - Dolina, Štefánia Kaňúrová, Ing. Ján Kravárik, Mgr. Silvia Lorinčíková, PhD., Ján Miklóšik, RNDr. Ondrej Rozložník, Ján Schlosár, Mgr. Monika Tihányiová, PhD. a Ing. Erich Veseléni. Ako lektori ku kvalite knihy prispeli Mg. Lenka Bischof, PhD. a Mgr. Edita Kušnierová.
Vďaka za monografiu, ktorá mi ďaleko od rodiska bude pripomínať ľudí na našom Gemeri, ktorí svoje rodisko nielen ústne chválili, ale využili svoje schopnosti tiež na to, aby o ňom zanechali pamiatku a podnietili k podobnej publikácii ako to spravili vyššie uvedení krajania. Držím palce zostavovateľovi monografie Ľudovítovi Jánovi Šomšákovi, aby pokračoval v načatom a pripomenul súčasníkom i nasledujúcej generácii, že sa oplatí písať o minulosti obcí, ich obyvateľov, hodnotách, ktoré zostali, ale i tradíciách, ktoré, aj keď pomaly, zanikajú, ale vždy vedia povedať svoje o tom, čo prezentovalo ich nositeľov.
Otázky pripravila Ľudmila Ulrichová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.