a tiež huncúti. Tí, šuó mali dobrie vozi, kone a odvahu vozili rudu, uhlié a drevo do sveta, ale buli aj takí, šuó vozili len na sklátku v ďeďine. Rudu, uhlié, drevo a skálie vozili s troch dolín Pinkušóvkej, Palúšovskej a Šerveniého potoka. Dobre bulo, kím muóhli s vozami choďiť kolo Kriviého potoka, kaštieľa do ďeďini...".
Práve ste si prečítali úryvok článku Luďe sú, akí sú... zo Slovníka betliarskeho nárečia, ktorý v týchto dňoch vydal Obecný úrad v Betliari a napísal ho Ľudovít Ján Šomšák, betliarsky rodák, ktorý dnes žije v Košiciach. Je to už jeho druhá zaujímavá kniha, ktorá približuje súčasníkom minulosť predkov pre ich zachovanie budúcim generáciám. V úvode slovníka starosta obce Ľudovít Zatroch, o. i., napísal: "Mnohé slová a slovné spojenia sa dnes už nepoužívajú, mnohé v obmenenej podobe s pretrvávajúcimi nárečovými prvkami sú stále živé v našej hovorovej reči... Pre nás súčasníkov je betliarske nárečie v zachovanej písomnej podobe bohatstvom ducha našich predkov, svedectvom o ich živote a jazykovej vybavenosti."
Autor si dal záležať na tom, aby nárečie jeho rodnej obce aj v tomto čase, keď sa pomaly aj ono stráca v prostredí s dominujúcim používaním úradného jazyka, bolo čo najbližšie k pôvodnému. Svedčí o tom 96 strán venovaných abecedne usporiadanému bohatstvu rôznych slov z Betliara. Pre ilustráciu si pripomeňme niektoré nárečové slová aj s uvedením ich významu v spisovnom jazyku:
| biél - bil, bincať - objímať (detsky) blanšärik - tanierik boruóvnice - čučoriedky, bozať - lízať gelender - zábradlie pri ceste gorgolovať - kloktať horúševa - horúčava môrenka - mrkva nabriznúť - skysnúť |
naspáret - podpichovať |
Slovník betliarskeho nárečia, ktorého autorom je Ľudovít Ján Šomšák, je vhodným doplnením tých niekoľkých slovníkov, ktoré v tomto gemerskom regióne doteraz vyšli. Potvrdzujúc jeho slová, ktoré vyjadril krátkym textom na obálke knižky, slovník má populárno-náučný charakter a nemá ambíciu byť
jazykovedným dielom. Čitateľovi však autor predkladá svedomito zakomponovanú zbierku toho, čo v Betliari v minulosti, ale i v súčasnosti ľudí spájalo nielen podľa oblečenia, ale najmä podľa reči. Slovník ponúka svojmu čitateľovi množstvo dôkazov toho, aký názor na nárečia mali niektorí naši jazykovedci, ako sa ono tvorilo, či vzájomne diferencovalo medzi jednotlivými gemerskými obcami, a to aj podľa regiónov, údolí, či katastrálnych území v tomto regióne. Pre svoju veľkosť sa hodí aj do vrecka obleku. Slovník má 128 strán s grafickou obálkou, ktorú navrhol Mgr. Svetozár Šomšák. O tlač sa postaral PRINT4U, s. r. o. Slovníku želáme veľa čitateľov a dúfame, že bude príkladom pre zostavovanie slovníkov nárečí ďalších obcí nielen horného Gemera.
MG - od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-