a tiež huncúti. Tí, šuó mali dobrie vozi, kone a odvahu vozili rudu, uhlié a drevo do sveta, ale buli aj takí, šuó vozili len na sklátku v ďeďine. Rudu, uhlié, drevo a skálie vozili s troch dolín Pinkušóvkej, Palúšovskej a Šerveniého potoka. Dobre bulo, kím muóhli s vozami choďiť kolo Kriviého potoka, kaštieľa do ďeďini...".
Práve ste si prečítali úryvok článku Luďe sú, akí sú... zo Slovníka betliarskeho nárečia, ktorý v týchto dňoch vydal Obecný úrad v Betliari a napísal ho Ľudovít Ján Šomšák, betliarsky rodák, ktorý dnes žije v Košiciach. Je to už jeho druhá zaujímavá kniha, ktorá približuje súčasníkom minulosť predkov pre ich zachovanie budúcim generáciám. V úvode slovníka starosta obce Ľudovít Zatroch, o. i., napísal: "Mnohé slová a slovné spojenia sa dnes už nepoužívajú, mnohé v obmenenej podobe s pretrvávajúcimi nárečovými prvkami sú stále živé v našej hovorovej reči... Pre nás súčasníkov je betliarske nárečie v zachovanej písomnej podobe bohatstvom ducha našich predkov, svedectvom o ich živote a jazykovej vybavenosti."
Autor si dal záležať na tom, aby nárečie jeho rodnej obce aj v tomto čase, keď sa pomaly aj ono stráca v prostredí s dominujúcim používaním úradného jazyka, bolo čo najbližšie k pôvodnému. Svedčí o tom 96 strán venovaných abecedne usporiadanému bohatstvu rôznych slov z Betliara. Pre ilustráciu si pripomeňme niektoré nárečové slová aj s uvedením ich významu v spisovnom jazyku:
| biél - bil, bincať - objímať (detsky) blanšärik - tanierik boruóvnice - čučoriedky, bozať - lízať gelender - zábradlie pri ceste gorgolovať - kloktať horúševa - horúčava môrenka - mrkva nabriznúť - skysnúť |
naspáret - podpichovať |
Slovník betliarskeho nárečia, ktorého autorom je Ľudovít Ján Šomšák, je vhodným doplnením tých niekoľkých slovníkov, ktoré v tomto gemerskom regióne doteraz vyšli. Potvrdzujúc jeho slová, ktoré vyjadril krátkym textom na obálke knižky, slovník má populárno-náučný charakter a nemá ambíciu byť 
jazykovedným dielom. Čitateľovi však autor predkladá svedomito zakomponovanú zbierku toho, čo v Betliari v minulosti, ale i v súčasnosti ľudí spájalo nielen podľa oblečenia, ale najmä podľa reči. Slovník ponúka svojmu čitateľovi množstvo dôkazov toho, aký názor na nárečia mali niektorí naši jazykovedci, ako sa ono tvorilo, či vzájomne diferencovalo medzi jednotlivými gemerskými obcami, a to aj podľa regiónov, údolí, či katastrálnych území v tomto regióne. Pre svoju veľkosť sa hodí aj do vrecka obleku. Slovník má 128 strán s grafickou obálkou, ktorú navrhol Mgr. Svetozár Šomšák. O tlač sa postaral PRINT4U, s. r. o. Slovníku želáme veľa čitateľov a dúfame, že bude príkladom pre zostavovanie slovníkov nárečí ďalších obcí nielen horného Gemera.
MG - od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.