O týždeň neskôr, v sobotu 14. septembra, sa folklór presunie do Rimavskej Soboty. Nádvorie Čierneho orla a Hlavné námestie ovládne 2. ročník festivalu Pod Sobotskou Bránou. Okrem vystúpení folklórnych súborov na vás čakajú tvorivé dielne, tanečný dom, prezentácia remeselníkov aj trh miestnych výrobkov.
V ten istý večer sa v Jelšave uskutoční regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru s názvom Nôty Gemera a Malohontu.
Návrat do minulosti
Od piatku 13. do nedele 15. septembra bude prebiehať Zraz veteránov. Majitelia a milovníci automobilov a motoriek z doby minulej sa stretnú na Drieňku na Teplom Vrchu. Počas soboty však majú naplánovaný výjazd a svojou návštevou potešia nejedno podujatie v našom regióne.
V mesiaci september po 75 rokoch ožije aj udalosť, počas ktorej nemecká SS divízia postupovala od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom - potlačiť Slovenské národné povstanie. Na polohou významnom a strategickom kopci Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa si slovenská armáda vybudovala obranné postavenie. Rekonštrukciu bojov, ktoré sa udiali 19. až 21. októbra 1944, tu budete môcť zažiť na vlastnej koži v sobotu 21. septembra.
Svoje pokračovanie nájde aj úspešné podujatie Spoznaj svoje Hlavné námestie, ktoré sa v Rimavskej Sobote konalo v auguste. V pondelok 30. septembra sa s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea, pani PhDr. Oľgou Bodorovou, bližšie pozriete na budovy, zákutia a objavíte tajomné príbehy od knižnice po súdnu sedriu.
Pre gurmánov
Sprievodný program Dňa obce Čerenčany, ktorý je naplánovaný na sobotu 7. septembra, bude okrem iného tvoriť aj 4. ročník súťaže Čerenčiansky kotlík.
V sobotu 14. septembra sa budú v mlyne vo Veľkých Teriakovciach konať tradičné Slivkové hody, ktoré predstavia slivky v ich najrôznejších podobách - či už ako súčasť koláčov, sladkých jedál, domácej pálenky alebo malých chuťoviek. Neodmysliteľnou súčasťou dňa bude varenie slivkového lekváru v kotlíku, ľudová hudba a ochutnávka slivkových dobrôt. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Klobása Fest. Na obidvoch podujatiach sa budú prezentovať aj už spomínané veterány.
Chutný bude aj záver mesiaca. V sobotu 28. septembra Hnúšťu čaká už 12. ročník súťaže vo varení kotlíkovej kapustnice, ktorú bude okrem iného sprevádzať aj prehliadka dychovej hudby Tečkova trubka.
Poďakovanie za úrodu a výstavy
V nedeľu 8. septembra budete mať možnosť pokochať sa dopestovaným ovocím, zeleninou a kvetmi, ktoré tento rok narástli v záhradách občanov Nižného Skálnika a okolitých obcí. Výstava bude spojená s ochutnávkou zeleninových šalátov a ovocných koláčov.
Výstava poľnohospodárskych produktov z regiónu bude rovnako súčasťou Gemersko-malohontského jarmoku, ktorý bude prebiehať v Rimavskej Sobote počas piatka 27. a soboty 28. septembra.
V tú istú sobotu príde na rad aj Výstava ovocia a zeleniny v Sušanoch, ktorá bude pokračovať v nedeľu 29. septembra spolu s ďakovnou sv. omšou v kostole sv. Anny.
Divadlo a koncerty
Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry sa v utorok 3. septembra v rimavskosobotskom Dome kultúry uskutoční prvý koncert 39. ročníka Hudobnej jesene s názvom Hudba nás spája, na ktorom sa predstaví dvojica Jozef Lupták a Boris Lenko.
V stredu 11. septembra v kultúrnom dome koncert vystrieda jedinečný maďarský muzikál Povala / A padlás z dielne známych autorov Gábora Pressera, Dusána Sztevanovitya a Pétera Horvátha, ktorý sa už vyše tridsať rokov teší veľkej obľube. V Rimavskej Sobote ho uvidíte v podaní hercov Jókaiho divadla z Komárna. Čakajú vás vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, zaujímavá scéna - nezabudnuteľný zážitok.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva vo štvrtok 12. septembra na jedinečný koncert festivalu vážnej hudby RAK k výročiu otvorenia Prvého Slovenského gymnázia v Revúcej. Svoje umenie predvedie svetovo uznávaný špičkový český husľový virtuóz Pavel Šporcl a vynikajúci filharmonický orchester pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča.
V sobotu 14. septembra sa pod Muránskym hradom chystajú koncerty skupiny DESmod a rapera Kaliho s DJom Petrom Pannom. Programom bude sprevádzať Jožo Pročko a jeho súťaže.
V nedeľu 29. septembra zavíta do Rimavskej Soboty skvelá španielska komédia o manipulácii, podvodoch a mimoriadnom prekvapení na záver v réžii Michala Spišáka. V divadelnej sále vám ju zahrajú Maroš Kramár, Marko Igonda, Henrieta Mičkovicová / Lenka Barilíková.
Šport
V septembri budete mať ešte možnosť využiť ponuku Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Práve odtiaľ v sobotu 7. septembra poslednýkrát vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Na tento deň bol taktiež presunutý Gemerský Triatlon 2019, pôvodne plánovaný na máj. V rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda sa okrem hlavných pretekov odohrajú aj sprievodné súťaže v triatlone a duatlone pre veľkých, malých aj najmenších.
Druhá septembrová sobota má v ponuke aj tenisový turnaj Mercedes-Benz KORO Cup 2019, ktorý sa uskutoční v tenisovom areáli v Rimavskej Sobote.
Nedeľa 15. septembra bude oslavou cyklistiky. Súťažiacich čaká 87,6 km dlhá trasa so štartom aj cieľom v Rimavskej Sobote, ktorá povedie obcami regiónu Malohont. Nebudú chýbať ani horské prémie v sedlách Chorepa a Brezina, na vrchu kopca nad obcou Poproč a na konci obce Lukovištia. Pre najmenších sú pripravené cyklistické preteky Teatro Junior, ktoré budú prebiehať na Hlavnom námestí v priestore štartu a cieľa pretekov. Pre divákov je aj tento rok pripravená súťaž o najlepšie povzbudzujúcu obec, do ktorej sa môže zapojiť každá dedinka, cez ktorú prechádza trasa pretekov. Stačí len povzbudzovať pretekárov a na základe hlasovania získajú ocenenie tri obce, ktoré podali najlepší výkon pri povzbudzovaní.
Na sobotu 21. septembra je v Kokave nad Rimavicou naplánovaný maratón. Nie však typický športový, ale maratón dobrej vôle. Počas celého dňa sa tu budú pliesť, háčkovať a zošívať štvorce, z ktorých vzniknú deky pre deti do nemocníc a detských domovov.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme túru Clementisovou cestu, na ktorú sa chystajú nasledovné turistické kluby:
KST Hnúšťa
21.09. Clementisova cesta (Ondrejová - 0902 692 447)
TO KOS Rimavská dolina
21.09. Účasť na 38. ročníku Clementisovou cestou (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553) Zbojská - Kučelach - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-