O týždeň neskôr, v sobotu 14. septembra, sa folklór presunie do Rimavskej Soboty. Nádvorie Čierneho orla a Hlavné námestie ovládne 2. ročník festivalu Pod Sobotskou Bránou. Okrem vystúpení folklórnych súborov na vás čakajú tvorivé dielne, tanečný dom, prezentácia remeselníkov aj trh miestnych výrobkov.
V ten istý večer sa v Jelšave uskutoční regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru s názvom Nôty Gemera a Malohontu.
Návrat do minulosti
Od piatku 13. do nedele 15. septembra bude prebiehať Zraz veteránov. Majitelia a milovníci automobilov a motoriek z doby minulej sa stretnú na Drieňku na Teplom Vrchu. Počas soboty však majú naplánovaný výjazd a svojou návštevou potešia nejedno podujatie v našom regióne.
V mesiaci september po 75 rokoch ožije aj udalosť, počas ktorej nemecká SS divízia postupovala od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom - potlačiť Slovenské národné povstanie. Na polohou významnom a strategickom kopci Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa si slovenská armáda vybudovala obranné postavenie. Rekonštrukciu bojov, ktoré sa udiali 19. až 21. októbra 1944, tu budete môcť zažiť na vlastnej koži v sobotu 21. septembra.
Svoje pokračovanie nájde aj úspešné podujatie Spoznaj svoje Hlavné námestie, ktoré sa v Rimavskej Sobote konalo v auguste. V pondelok 30. septembra sa s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea, pani PhDr. Oľgou Bodorovou, bližšie pozriete na budovy, zákutia a objavíte tajomné príbehy od knižnice po súdnu sedriu.
Pre gurmánov
Sprievodný program Dňa obce Čerenčany, ktorý je naplánovaný na sobotu 7. septembra, bude okrem iného tvoriť aj 4. ročník súťaže Čerenčiansky kotlík.
V sobotu 14. septembra sa budú v mlyne vo Veľkých Teriakovciach konať tradičné Slivkové hody, ktoré predstavia slivky v ich najrôznejších podobách - či už ako súčasť koláčov, sladkých jedál, domácej pálenky alebo malých chuťoviek. Neodmysliteľnou súčasťou dňa bude varenie slivkového lekváru v kotlíku, ľudová hudba a ochutnávka slivkových dobrôt. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Klobása Fest. Na obidvoch podujatiach sa budú prezentovať aj už spomínané veterány.
Chutný bude aj záver mesiaca. V sobotu 28. septembra Hnúšťu čaká už 12. ročník súťaže vo varení kotlíkovej kapustnice, ktorú bude okrem iného sprevádzať aj prehliadka dychovej hudby Tečkova trubka.
Poďakovanie za úrodu a výstavy
V nedeľu 8. septembra budete mať možnosť pokochať sa dopestovaným ovocím, zeleninou a kvetmi, ktoré tento rok narástli v záhradách občanov Nižného Skálnika a okolitých obcí. Výstava bude spojená s ochutnávkou zeleninových šalátov a ovocných koláčov.
Výstava poľnohospodárskych produktov z regiónu bude rovnako súčasťou Gemersko-malohontského jarmoku, ktorý bude prebiehať v Rimavskej Sobote počas piatka 27. a soboty 28. septembra.
V tú istú sobotu príde na rad aj Výstava ovocia a zeleniny v Sušanoch, ktorá bude pokračovať v nedeľu 29. septembra spolu s ďakovnou sv. omšou v kostole sv. Anny.
Divadlo a koncerty
Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry sa v utorok 3. septembra v rimavskosobotskom Dome kultúry uskutoční prvý koncert 39. ročníka Hudobnej jesene s názvom Hudba nás spája, na ktorom sa predstaví dvojica Jozef Lupták a Boris Lenko.
V stredu 11. septembra v kultúrnom dome koncert vystrieda jedinečný maďarský muzikál Povala / A padlás z dielne známych autorov Gábora Pressera, Dusána Sztevanovitya a Pétera Horvátha, ktorý sa už vyše tridsať rokov teší veľkej obľube. V Rimavskej Sobote ho uvidíte v podaní hercov Jókaiho divadla z Komárna. Čakajú vás vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, zaujímavá scéna - nezabudnuteľný zážitok.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva vo štvrtok 12. septembra na jedinečný koncert festivalu vážnej hudby RAK k výročiu otvorenia Prvého Slovenského gymnázia v Revúcej. Svoje umenie predvedie svetovo uznávaný špičkový český husľový virtuóz Pavel Šporcl a vynikajúci filharmonický orchester pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča.
V sobotu 14. septembra sa pod Muránskym hradom chystajú koncerty skupiny DESmod a rapera Kaliho s DJom Petrom Pannom. Programom bude sprevádzať Jožo Pročko a jeho súťaže.
V nedeľu 29. septembra zavíta do Rimavskej Soboty skvelá španielska komédia o manipulácii, podvodoch a mimoriadnom prekvapení na záver v réžii Michala Spišáka. V divadelnej sále vám ju zahrajú Maroš Kramár, Marko Igonda, Henrieta Mičkovicová / Lenka Barilíková.
Šport
V septembri budete mať ešte možnosť využiť ponuku Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Práve odtiaľ v sobotu 7. septembra poslednýkrát vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Na tento deň bol taktiež presunutý Gemerský Triatlon 2019, pôvodne plánovaný na máj. V rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda sa okrem hlavných pretekov odohrajú aj sprievodné súťaže v triatlone a duatlone pre veľkých, malých aj najmenších.
Druhá septembrová sobota má v ponuke aj tenisový turnaj Mercedes-Benz KORO Cup 2019, ktorý sa uskutoční v tenisovom areáli v Rimavskej Sobote.
Nedeľa 15. septembra bude oslavou cyklistiky. Súťažiacich čaká 87,6 km dlhá trasa so štartom aj cieľom v Rimavskej Sobote, ktorá povedie obcami regiónu Malohont. Nebudú chýbať ani horské prémie v sedlách Chorepa a Brezina, na vrchu kopca nad obcou Poproč a na konci obce Lukovištia. Pre najmenších sú pripravené cyklistické preteky Teatro Junior, ktoré budú prebiehať na Hlavnom námestí v priestore štartu a cieľa pretekov. Pre divákov je aj tento rok pripravená súťaž o najlepšie povzbudzujúcu obec, do ktorej sa môže zapojiť každá dedinka, cez ktorú prechádza trasa pretekov. Stačí len povzbudzovať pretekárov a na základe hlasovania získajú ocenenie tri obce, ktoré podali najlepší výkon pri povzbudzovaní.
Na sobotu 21. septembra je v Kokave nad Rimavicou naplánovaný maratón. Nie však typický športový, ale maratón dobrej vôle. Počas celého dňa sa tu budú pliesť, háčkovať a zošívať štvorce, z ktorých vzniknú deky pre deti do nemocníc a detských domovov.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme túru Clementisovou cestu, na ktorú sa chystajú nasledovné turistické kluby:
KST Hnúšťa
21.09. Clementisova cesta (Ondrejová - 0902 692 447)
TO KOS Rimavská dolina
21.09. Účasť na 38. ročníku Clementisovou cestou (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553) Zbojská - Kučelach - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-