.jpg)
O týždeň neskôr, v sobotu 14. septembra, sa folklór presunie do Rimavskej Soboty. Nádvorie Čierneho orla a Hlavné námestie ovládne 2. ročník festivalu Pod Sobotskou Bránou. Okrem vystúpení folklórnych súborov na vás čakajú tvorivé dielne, tanečný dom, prezentácia remeselníkov aj trh miestnych výrobkov.
V ten istý večer sa v Jelšave uskutoční regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru s názvom Nôty Gemera a Malohontu.
Návrat do minulosti
Od piatku 13. do nedele 15. septembra bude prebiehať Zraz veteránov. Majitelia a milovníci automobilov a motoriek z doby minulej sa stretnú na Drieňku na Teplom Vrchu. Počas soboty však majú naplánovaný výjazd a svojou návštevou potešia nejedno podujatie v našom regióne.
V mesiaci september po 75 rokoch ožije aj udalosť, počas ktorej nemecká SS divízia postupovala od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom - potlačiť Slovenské národné povstanie. Na polohou významnom a strategickom kopci Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa si slovenská armáda vybudovala obranné postavenie. Rekonštrukciu bojov, ktoré sa udiali 19. až 21. októbra 1944, tu budete môcť zažiť na vlastnej koži v sobotu 21. septembra.
Svoje pokračovanie nájde aj úspešné podujatie Spoznaj svoje Hlavné námestie, ktoré sa v Rimavskej Sobote konalo v auguste. V pondelok 30. septembra sa s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea, pani PhDr. Oľgou Bodorovou, bližšie pozriete na budovy, zákutia a objavíte tajomné príbehy od knižnice po súdnu sedriu.
Pre gurmánov
Sprievodný program Dňa obce Čerenčany, ktorý je naplánovaný na sobotu 7. septembra, bude okrem iného tvoriť aj 4. ročník súťaže Čerenčiansky kotlík.
V sobotu 14. septembra sa budú v mlyne vo Veľkých Teriakovciach konať tradičné Slivkové hody, ktoré predstavia slivky v ich najrôznejších podobách - či už ako súčasť koláčov, sladkých jedál, domácej pálenky alebo malých chuťoviek. Neodmysliteľnou súčasťou dňa bude varenie slivkového lekváru v kotlíku, ľudová hudba a ochutnávka slivkových dobrôt. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Klobása Fest. Na obidvoch podujatiach sa budú prezentovať aj už spomínané veterány.
Chutný bude aj záver mesiaca. V sobotu 28. septembra Hnúšťu čaká už 12. ročník súťaže vo varení kotlíkovej kapustnice, ktorú bude okrem iného sprevádzať aj prehliadka dychovej hudby Tečkova trubka.
Poďakovanie za úrodu a výstavy
V nedeľu 8. septembra budete mať možnosť pokochať sa dopestovaným ovocím, zeleninou a kvetmi, ktoré tento rok narástli v záhradách občanov Nižného Skálnika a okolitých obcí. Výstava bude spojená s ochutnávkou zeleninových šalátov a ovocných koláčov.
Výstava poľnohospodárskych produktov z regiónu bude rovnako súčasťou Gemersko-malohontského jarmoku, ktorý bude prebiehať v Rimavskej Sobote počas piatka 27. a soboty 28. septembra.
V tú istú sobotu príde na rad aj Výstava ovocia a zeleniny v Sušanoch, ktorá bude pokračovať v nedeľu 29. septembra spolu s ďakovnou sv. omšou v kostole sv. Anny.
Divadlo a koncerty
Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry sa v utorok 3. septembra v rimavskosobotskom Dome kultúry uskutoční prvý koncert 39. ročníka Hudobnej jesene s názvom Hudba nás spája, na ktorom sa predstaví dvojica Jozef Lupták a Boris Lenko.
V stredu 11. septembra v kultúrnom dome koncert vystrieda jedinečný maďarský muzikál Povala / A padlás z dielne známych autorov Gábora Pressera, Dusána Sztevanovitya a Pétera Horvátha, ktorý sa už vyše tridsať rokov teší veľkej obľube. V Rimavskej Sobote ho uvidíte v podaní hercov Jókaiho divadla z Komárna. Čakajú vás vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, zaujímavá scéna - nezabudnuteľný zážitok.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva vo štvrtok 12. septembra na jedinečný koncert festivalu vážnej hudby RAK k výročiu otvorenia Prvého Slovenského gymnázia v Revúcej. Svoje umenie predvedie svetovo uznávaný špičkový český husľový virtuóz Pavel Šporcl a vynikajúci filharmonický orchester pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča.
V sobotu 14. septembra sa pod Muránskym hradom chystajú koncerty skupiny DESmod a rapera Kaliho s DJom Petrom Pannom. Programom bude sprevádzať Jožo Pročko a jeho súťaže.
V nedeľu 29. septembra zavíta do Rimavskej Soboty skvelá španielska komédia o manipulácii, podvodoch a mimoriadnom prekvapení na záver v réžii Michala Spišáka. V divadelnej sále vám ju zahrajú Maroš Kramár, Marko Igonda, Henrieta Mičkovicová / Lenka Barilíková.
Šport
V septembri budete mať ešte možnosť využiť ponuku Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Práve odtiaľ v sobotu 7. septembra poslednýkrát vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Na tento deň bol taktiež presunutý Gemerský Triatlon 2019, pôvodne plánovaný na máj. V rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda sa okrem hlavných pretekov odohrajú aj sprievodné súťaže v triatlone a duatlone pre veľkých, malých aj najmenších.
Druhá septembrová sobota má v ponuke aj tenisový turnaj Mercedes-Benz KORO Cup 2019, ktorý sa uskutoční v tenisovom areáli v Rimavskej Sobote.
Nedeľa 15. septembra bude oslavou cyklistiky. Súťažiacich čaká 87,6 km dlhá trasa so štartom aj cieľom v Rimavskej Sobote, ktorá povedie obcami regiónu Malohont. Nebudú chýbať ani horské prémie v sedlách Chorepa a Brezina, na vrchu kopca nad obcou Poproč a na konci obce Lukovištia. Pre najmenších sú pripravené cyklistické preteky Teatro Junior, ktoré budú prebiehať na Hlavnom námestí v priestore štartu a cieľa pretekov. Pre divákov je aj tento rok pripravená súťaž o najlepšie povzbudzujúcu obec, do ktorej sa môže zapojiť každá dedinka, cez ktorú prechádza trasa pretekov. Stačí len povzbudzovať pretekárov a na základe hlasovania získajú ocenenie tri obce, ktoré podali najlepší výkon pri povzbudzovaní.
Na sobotu 21. septembra je v Kokave nad Rimavicou naplánovaný maratón. Nie však typický športový, ale maratón dobrej vôle. Počas celého dňa sa tu budú pliesť, háčkovať a zošívať štvorce, z ktorých vzniknú deky pre deti do nemocníc a detských domovov.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme túru Clementisovou cestu, na ktorú sa chystajú nasledovné turistické kluby:
KST Hnúšťa
21.09. Clementisova cesta (Ondrejová - 0902 692 447)
TO KOS Rimavská dolina
21.09. Účasť na 38. ročníku Clementisovou cestou (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553) Zbojská - Kučelach - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).