Uskutočnili sa na základe pozvaní knižníc, ako aj organizátorov Dní detskej knihy, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici a kde sa stretlo veľa spisovateľov a ilustrátorov z celého Slovenska, ktorí sa venujú tvorbe deťom. (Napríklad zo spisovateľov Marta Hlušíková, Danuša Dragulová-Faktorová, Branislav Jobus, Peter Holka, Toňa Revajová a ďalší, z ilustrátorov Martin Kellenberger, Danica Pauličková, Dana Zacharová). Každé stretnutie bolo pre mňa zaujímavé, inšpirujúce a príjemné. Možno najviac „doma“ som sa cítila práve v Rožňave, v starých známych miestach, keďže pochádzam z Rožňavského Bystrého. Pred rokmi, aj ako študentka rožňavského gymnázia, som rada navštevovala knižnicu, hoci mi v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem tiež písať a medzi knihami v knižnici budú požičiavať niektoré aj s mojím menom.
• Mladé publikum je pre Vás iste inšpirujúce a preto ste im zrejme rada povedali o niektorých svojich najnovších zbierkach. Prekvapilo Vás niečím neobvyklým teraz aj ono a čím ste ho prekvapili na oplátku Vy?
Áno, rozprávali sme sa o mojich knihách pre deti z vydavateľstva Príroda: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, či o Mojej najmilšej knižke aj o Modrom Papľuhovi, ktorý som preložila z českého originálu Modrý Poťouch od Miloša Kratochvíla. Deti vždy a všade vedia prekvapiť svojou úprimnosťou, otázkami či nápadmi. Keď bola napríklad reč o hádankách, dostala som od nich aj také hádanky, ktoré som veru nevedela uhádnuť..tak sa tiež učím od detí. Či som ich ja niečím prekvapila? Možno tým, že na záver sme si na niektorých besedách spolu aj zaspievali jednu pesničku o mačke a myši, ktoré sú namaľované na mojej gitare. Takto krásne mi vyzdobila gitaru známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lindtnerová a mne napadlo k jej „obrazu“ pridať slovo aj hudbu. Tým vzniklo spojenie troch vecí v jednej pesničke (slovo, hudba, výtvarno). Deti aj prítomní dospelí pri refréne veselo spolu mňaukali .
• Myslíte si, že deti poznajú už Vaše básničky z kníh, ktoré dostali od rodičov, alebo ich našli v knižniciach? Už máte niečo pripravené, alebo čo pripravujete pre ne?
Deti väčšinou poznali moje knižky, dokonca v Revúcej sa tak usilovne pripravili, že mnohé z nich spamäti pekne recitovali básničky z knihy Prečo lienky nosia podkolienky.
Či mám niečo nové ja pripravené, alebo pripravujem – zatiaľ si nechám pre seba, v správnom čase sa všetko ukáže.
• Hovorí sa, že mládež vôbec málo číta a ešte menej rozpráva o tom, čo všetko prečítala, alebo našla v knihách pre seba ako príklad. Alebo ste nadobudli na spomínanej ceste vlastnú predstavu o tom, čo mladí ľudia potrebujú nájsť v knihách od ich autorov?
Nemyslím si, že mládež málo číta, v každej generácii boli deti, ktoré čítali viac a ktoré menej, tak je to aj v dnešnej dobe. Pri mojich otázkach, kto číta a čo číta, som sa dozvedela, že veľa detí má pekný vzťah ku knihám, prezradili konkrétne tituly, ktoré práve čítajú doma. V súčasnosti je veľmi veľký výber rôznych kníh pre deti, je aj na rodičoch, na učiteľoch či pracovníkoch knižníc, ako ukážu a dokážu deťom, že čítanie vôbec nepatrí do starého železa a kniha má stále čo ponúknuť, že v knihách človek môže nájsť to, čo inde nenájde. Počítač alebo iné moderné technológie nenahradia vôňu knihy, šepotavý šuchot pri listovaní, nezabudnuteľné jedinečné dobrodružstvá s knižnými hrdinami, rozvíjanie vlastnej fantázie a predstavivosti, ktorú podľa mňa vedia ponúknuť práve mnohé klasické papierové knihy.
Za odpovede pani Ivane Ďuričovej ďakuje Ondrej Doboš
[cincopa AUGAcfsPSa9N]





















Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.