Prestížne podujatie, ktoré prilákalo do miestneho kultúrneho domu v Krásnohorskom Podhradí početnú návštevnosť zorganizoval miestny Klub mládeže pod záštitou Obecného úradu. Desať dievčat Bianka Ilonová, Denisa Lüköová, Tünde Borzyová, Gina Babušová, Diana Šoltésová, Cynthia Magyarová, Evka Mogyoróšiová, Csilla Vozárová, Timea Kustvánová a Nikola Mikolajová sa prezentovalo v troch súťažných disciplínach, ktoré odštartoval moderný tanec. Druhou bola kreatívna tvorba, v ktorej zapracovala fantázia a nápaditosť. Predstavili sa v šatách, ktoré si vytvorili z recyklovateľných materiálov. V tretej časti sa prezentovali v spoločenských šatách. Nakoľko dievčatá ešte nedosiahli plnoletosť, očakávaná promenáda v plavkách sa nekonala. Situáciu však zachránila chlapčenská časť klubu, ktorá sa obetovala a v tejto disciplíne zaskakovala netradične za nežnejšie pohlavie. Pre dokonalejší vzhľad si chlapci poprsie zvýraznili tentoraz mandarínkami.
Práve títo chlapci svojou nápaditou choreografiou tvorili okrem vystúpenia dievčat z miestnej základnej školy a dvojice tanečníkov zo skupiny Sambed aj väčšiu časť sprievodného kultúrneho programu, ktorý moderoval Ladislav Mikula, riaditeľ miestnej ZŠ. Pred samotným vyhlásením titulu Miss 2011 bodku za kultúrnym programom dala finalistka Nikola Mikolajová, ktorá zaspievala pieseň z filmu “Tri oriešky pre Popolušku“.
Víťazka Miss Krásnohorské Podhradie 2011 Cynthia Magyarová má rada tanec, je členkou miestneho hasičského družstva, hrá volejbal, má rada zvieratká a baví ju varenie a upratovanie.
Prvou vicemiss sa stala Bianka Ilonová, žiačka 9. triedy ZŠ Krásnohorské Podhradie. Je praktická a väčšinou si poradí aj s mužskými domácimi prácami. Je nebojácna a jej energia sa môže zvrtnúť aj na umeleckú činnosť. Rada varí, pečie, baví ju hasičský šport, má rada príjemných ľudí a samozrejme svetový mier.
Druhou vicemiss bola Timea Kustvánová, študentka rožňavského gymnázia, ktorú však zdobili hneď tri korunky. Druhú korunku získala za Miss Internet a tretiu za Miss Sympatia, o ktorej rozhodli prítomní diváci svojím hlasovaním do prenosnej urny. Timea je zodpovedná, nápaditá, rada sa vyjadruje a prirodzene komunikuje. Obľubuje tanec, rada cestuje, fotografuje, má kladný vzťah k prírode.
Na organizovaní Miss 2011 sa podieľala v plnej miere hlavne miestna mládež, ktorá po rokoch stagnácie obnovila svoju činnosť v spolupráci so základnou školou. Za všetkým je množstvo hodín poctivej práce, ale účel podujatie splnilo. „Verím, že sme obci ukázali, že naša mládež je šikovná, tvorivá, vie pobaviť a pracovať,“ uviedla hlavná organizátorka podujatia Iveta Breznayová, poslankyňa a členka komisie mládeže pri Obecnom úrade v Krásnohorskom Podhradí.
Text a foto: Karol Csobádi
{gallery}kultura/miss/krh{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.